Prihlásenie

Osvojte si umenie komunikácie v osobnom aj profesionálnom živote

Predstavte si, že ste na dôležitom stretnutí a niekto neustále skáče do reči. Ako zareagujete? Zachovám pokoj, nechám ho dohovoriť a potom pevne, ale slušne, vyjadrím svoj názor.
Jemne naznačím, že by som rád dokončil myšlienku, a pokračujem v rozprávaní.
Začnem hovoriť hlasnejšie a asertívne, aby som získal späť pozornosť.
Nechám to tak, nemám rád konflikty a nechcem situáciu vyhrotiť.
Urobím si mentálnu poznámku o jeho správaní a neskôr si to s ním vydiskutujem v súkromí.

Keď si s niekým nerozumiete, čo je pre vás prirodzený prvý krok? Snažím sa ho lepšie pochopiť a pýtam sa objasňujúce otázky.
Použijem humor, aby som uvoľnil napätie a našiel spoločnú reč.
Ponechám si odstup a vyhodnotím, či má zmysel v diskusii pokračovať.
Jemne presadím svoj pohľad a sledujem, ako zareaguje.
Skôr sa stiahnem, nemám rád napäté rozhovory.

Ako reagujete, keď si niekto nečakane prisvojí váš nápad? Zostanem pokojný, no pri ďalšej príležitosti dám jasne najavo, že bol môj.
Okamžite ho konfrontujem a požadujem uznanie.
Pocítim frustráciu, ale nechám to tak – karma sa o to postará.
Zvolím strategický prístup a budem sa snažiť získať uznanie cez činy, nie slová.
Zvážim, či to bol úmysel alebo len nedorozumenie, a rozhodnem sa podľa situácie.

Predstavte si, že musíte niekomu oznámiť nepríjemnú pravdu. Ako na to idete? Vyberiem vhodný čas a miesto, aby to mal čo najľahšie.
Poviem to priamo a bez obalu, úprimnosť je najlepšia cesta.
Zjemním správu a zameriam sa na pozitívne aspekty.
Najprv ho pripravím emočne, aby lepšie zvládol situáciu.
Odložím to čo najviac, aby som nemusel byť ten zlý.

Akým spôsobom dávate najavo, že ste niekoho skutočne počúvali? Parafrázujem jeho slová, aby som ukázal, že som porozumel.
Kývam hlavou a občas niečo povzbudzujúco poviem.
Zhrniem, čo povedal, a pridám svoj pohľad.
Spýtam sa otázku, ktorá ukáže, že som zachytil podstatu.
Odpoviem krátko, aby som dal najavo, že rozumiem, ale nezachádzam do detailov.

Ako reagujete, keď niekto v hádke používa emotívne argumenty namiesto faktov? Pokojne mu vysvetlím, že by bolo dobré držať sa faktov.
Použijem racionálnu argumentáciu, ale nevnucujem svoj názor.
Nechám ho vyrozprávať a hľadám v jeho slovách podstatu.
Prispôsobím sa jeho emóciám a pokúsim sa ho upokojiť.
Ak vidím, že sa rozhovor nikam neposúva, ukončím ho.

Ak sa ocitnete v situácii, kde musíte hovoriť pred neznámou skupinou ľudí, čo urobíte? Zhlboka sa nadýchnem a sústredím sa na to, čo chcem povedať.
Začnem s vtipom alebo osobnou skúsenosťou, aby som prelomia bariéry.
Vopred si pripravím štruktúru a postupujem podľa nej.
Pozriem sa na publikum a snažím sa nadviazať očný kontakt.
Sústredím sa na svoj hlas a reč tela, aby som pôsobil sebaisto.

Ak vám niekto položí nečakanú a nepríjemnú otázku na verejnosti, ako sa s tým vyrovnáte? Zachovám pokoj a odpoviem premyslene, aj keď potrebujem chvíľu na rozmyslenie.
Zareagujem s humorom, aby som odľahčil situáciu.
Úprimne poviem, že na to teraz nemám odpoveď, ale vrátim sa k tomu neskôr.
Odpoviem stručne a presmerujem tému inam.
Ak je otázka neprístojná, dám najavo, že nie je vhodné sa na to pýtať.

Čo robíte, keď niekto prekrúca vaše slová? Opriem sa o fakty a dôkazy, aby som to uviedol na pravú mieru.
Upozorním ho na to priamo a požiadam o objasnenie.
Snažím sa pochopiť jeho motiváciu a prispôsobím svoj prístup.
Ak nejde o nič zásadné, nechám to tak, nech si myslí, čo chce.
Vtipne to otočím, aby som eliminoval napätie.

Ako sa cítite, keď si niekto nevšíma, čo hovoríte? Nepríjemne, ale skúsim zmeniť spôsob komunikácie, aby zaujal moju myšlienku.
Hnevá ma to a dám to jasne najavo.
Beriem to ako signál, že ho to nezaujíma, a nesnažím sa ďalej.
Prehodnotím, či hovorím dosť pútavo, a prispôsobím štýl prejavu.
Ignorujem to a pokračujem podľa plánu.