Prihlásenie

16 – 18 rokov: Zodpovednosť a etické rozhodovanie

Predstav si, že nájdeš peňaženku na ulici. Čo urobíš ako prvé? Prelistujem obsah a skúsim nájsť kontakt na majiteľa.
Odovzdám ju na najbližšej polícii alebo v informačnom centre.
Zvážim, či si niečo nevezmem, a potom ju nechám tam, kde som ju našiel.
Zoberiem si peniaze, zvyšok zahodím.
Nechám ju tak, nie je to moja starosť.

V škole si náhodou zistil, že spolužiak podvádza na teste a vďaka tomu má lepšiu známku ako ty. Ako reaguješ? Ignorujem to, jeho vec.
Poviem mu, že to nie je fér a mal by sa zamyslieť.
Nahlásim to učiteľovi, lebo pravidlá by mali platiť pre všetkých.
Nabudúce sa možno tiež pokúsim podvádzať, ak to prešlo jemu.
Porozprávam sa so spolužiakom a pokúsim sa zistiť, prečo to urobil.

Priateľ ťa požiada, aby si za neho klamal jeho rodičom. Ako reaguješ? Záleží na situácii, ak je to niečo malé, možno pomôžem.
Poviem mu, že lož nie je riešenie, a poradím mu, ako sa postaviť k problému.
Bez váhania odmietnem, nech si svoje veci rieši sám.
Ak je to vážne, klamať by som asi nemohol, ale možno pomôžem inak.
Súhlasím, veď o nič nejde, priatelia si pomáhajú.

V supermarkete si všimneš, že niekto nenápadne ukradol tovar. Ako sa zachováš? Odídem, neriešim veci, ktoré sa ma netýkajú.
Dám to vedieť zamestnancom obchodu.
Pokúsim sa zlodeja konfrontovať sám.
Pozorujem situáciu a rozhodnem sa podľa okolností.
Tajne mu závidím odvahu a rozmýšľam, či by som to skúsil tiež.

Na sociálnych sieťach vidíš, že niekto šíri nepravdivé informácie o tvojom známom. Čo urobíš? Napíšem mu súkromne, aby vedel, čo sa deje.
Pokusím sa v komentároch upozorniť na nepravdivosť tvrdení.
Zapojím sa do diskusie a podporím svojho známeho.
Ignorujem to, internet je plný klamstiev.
Záleží mi na ňom, ale nechcem sa do toho pliesť.

Pri nevinnej hre sa v skupine začnú vysmievať jednému z kamarátov. Ako sa zachováš? Snažím sa otočiť situáciu na humor, aby to nebolo také nepríjemné.
Otváram tému rešpektu a snažím sa upokojiť situáciu.
Ak je to príliš kruté, radšej sa vzdialim.
Zapojím sa, nechcem byť ten, kto pokazí zábavu.
Poviem kamarátovi, že ak sa cíti zle, som tu pre neho.

Si v skupine ľudí, ktorí začnú hovoriť o podvádzaní v práci či na skúškach. Ako reaguješ? Opýtam sa, prečo si myslia, že je to v poriadku.
Pripomeniem, že existujú aj čestné cesty k úspechu.
Počúvam, ale nevyjadrujem sa.
Pridám sa k ich názoru, lebo nechcem vyzerať inak.
Dám im príklad, ako sa to dá dosiahnuť poctivo.

Dostaneš sa do situácie, kde by si mohol získať výhodu nečestným spôsobom, bez rizika odhalenia. Čo urobíš? Beriem, keď sa to dá, prečo nie?
Cítim sa neisto, ale váham.
Nepoužijem to, nie je to správne.
Radšej ani nerozmýšľam nad možnosťou podvodu.
Záleží, čo by to znamenalo pre moju budúcnosť.

Kamarát urobil niečo zlé a niekto iný je za to neprávom obvinený. Ako reaguješ? Ak ide o drobnosť, radšej mlčím.
Poviem mu, aby sa priznal, ale nebudem ho nútiť.
Podporím ho, aby sa ospravedlnil a napravil to.
Záleží na tom, aké sú následky.
Hľadám spôsob, ako pomôcť nevinnému bez priamej konfrontácie.

Dostaneš príležitosť pomôcť niekomu, ale znamenalo by to, že stratíš vlastnú výhodu. Čo urobíš? Pomôžem, ak je to pre niekoho naozaj dôležité.
Zvážim, či to má dlhodobý význam.
Možno nájdem iné riešenie, kde obaja niečo získame.
Nech si každý rieši svoje problémy.
Pomôžem len vtedy, ak to neovplyvní moju budúcnosť.