Prihlásenie

Úroveň empatie

Predstav si, že tvoj blízky priateľ prežíva ťažké obdobie, ale nehovorí o tom otvorene. Ako zareaguješ? Pokúsim sa ho nenápadne priviesť k rozhovoru, aby sa mohol zdôveriť.
Zostanem pri ňom a budem mu dávať najavo, že som tu, keď bude pripravený hovoriť.
Navrhnem mu nejakú aktivitu, aby sa rozptýlil a prišiel na iné myšlienky.
Nechám to na neho, nech si vyrieši veci po svojom, a nebudem do toho zasahovať.
Opýtam sa jeho známych, či nevedia, čo sa deje, aby som lepšie pochopil situáciu.

V škole alebo práci si všimneš, že niekto je často osamotený a neinteraguje s ostatnými. Čo urobíš? Pokúsim sa s ním nadviazať kontakt a pozvať ho do rozhovoru.
Zamyslím sa nad dôvodom jeho izolácie, ale nebudem ho nasilu vtiahnuť do spoločnosti.
Spýtam sa na neho iných ľudí, aby som zistil, či je to jeho prirodzené správanie.
Nezasahujem, každý si vyberá, s kým chce tráviť čas.
Povzbudím niekoho, kto ho pozná, aby ho pozval medzi nás.

Pri konflikte medzi dvoma blízkymi osobami cítiš napätie. Ako sa zachováš? Pokúsim sa sprostredkovať rozhovor, aby si vyjasnili situáciu.
Počkám, kým sa situácia upokojí, a potom sa ich opýtam, ako sa cítia.
Ustúpim a nechám ich, aby si to vyriešili medzi sebou.
Vyhľadám jedného z nich a ponúknem mu podporu, ak ju potrebuje.
Zhodnotím situáciu a rozhodnem sa, či má zmysel sa do toho zapájať.

V skupine priateľov sa niekto stane terčom posmechu. Ako reaguješ? Okamžite sa ho zastanem a dám ostatným najavo, že to nie je v poriadku.
Nenápadne presmerujem tému na niečo neutrálne, aby som zmiernil situáciu.
Počkam, či sa dotyčný obháji sám, a zasiahnem, ak bude potrebovať pomoc.
Po rozhovore sa s ním stretnem a uistím sa, že je v poriadku.
Nechám to tak, veď každý si musí vedieť poradiť sám.

V skupinovej diskusii niekto ticho sedí a nevyjadruje sa. Ako sa k tomu postavíš? Opýtam sa ho na jeho názor, aby mal priestor sa vyjadriť.
Povzbudím ho nenápadne, napríklad očným kontaktom alebo úsmevom.
Nechám to na neho, ak chce hovoriť, urobí to sám.
Po skončení diskusie sa ho spýtam, čo si o tom myslí.
Skúsim sa mu prihovoriť v súkromí, aby sa cítil komfortnejšie.

Pri rozhovore s niekým si všimneš, že pôsobí nešťastne, aj keď tvrdí, že je v poriadku. Čo urobíš? Spýtam sa ho ešte raz jemným spôsobom, či je skutočne v poriadku.
Ponúknem mu podporu a dám mu vedieť, že som tu, ak bude chcieť hovoriť.
Nechám to tak, každý má právo skrývať svoje pocity.
Odvediem reč na niečo pozitívne, aby som mu zlepšil náladu.
Po chvíli sa ho opýtam nepriamo, ako sa v poslednom čase cíti.

Ak vidíš, že niekto má problém s pochopením niečoho, ale hanbí sa opýtať, ako mu pomôžeš? Opýtam sa, či môžem nejako pomôcť, aby sa necítil trápne.
Pokúsim sa vysvetliť danú vec tak, aby ju pochopil prirodzene.
Nenápadne mu ponúknem pomoc až po diskusii.
Nechám ho, nech si poradí sám, ak nechce požiadať o pomoc.
Počkám na príležitosť, keď budeme sami, a opýtam sa ho, či mu niečo nie je jasné.

Niekto sa ti zdôverí so svojimi obavami, ale ty nevieš, ako reagovať. Čo urobíš? Vypočujem ho a dám mu najavo, že jeho pocity sú dôležité.
Opýtam sa, či môžem niečo urobiť, aby som mu pomohol.
Skúsim situáciu zľahčiť, aby sa cítil lepšie.
Dám mu praktické rady, ako sa s tým vyrovnať.
Nechám ho rozprávať a budem ho podporovať bez hodnotenia.

Priateľ ti povie niečo dôležité, ale ty s tým nesúhlasíš. Ako odpovieš? Vyjadrím svoj názor, ale snažím sa byť citlivý a chápavý.
Najskôr sa pokúsim pochopiť jeho pohľad, až potom poviem svoj názor.
Jednoducho poviem, že nesúhlasím, bez veľkého vysvetľovania.
Poviem mu svoj názor, ale s dôrazom na to, že rešpektujem jeho pohľad.
Vyhnem sa priamej odpovedi, aby som sa vyhol možnému konfliktu.

Vidíš, že niekto urobil chybu, ktorá ho môže dostať do problémov. Ako reaguješ? Opýtam sa, či si to uvedomuje, a ponúknem mu riešenie.
Dám mu jemne najavo, že si to všimol, ale nechám na ňom, čo urobí.
Ak sa ma to netýka, nezasahujem.
Nenápadne mu pomôžem situáciu napraviť.
Počkám na vhodnú chvíľu a upozorním ho na chybu diskrétne.