Prihlásenie

Aktívne počúvanie

Predstav si, že ti kamarát rozpráva o svojom probléme, ale ty si unavený a máš vlastné starosti. Ako zareaguješ? Pokúsim sa sústrediť a aspoň mu naznačím, že ho počúvam.
Priznám sa, že som unavený a navrhnem, že sa porozprávame neskôr.
Snažím sa odpovedať, aj keď len povrchne, aby som nevyzeral nezdvorilo.
Opýtam sa ho na viac detailov, aby som získal čas na sústredenie.
Rýchlo zmením tému na niečo menej náročné.

Niekto ti hovorí dôležitú informáciu, ale hovorí veľmi rýchlo a nejasne. Ako na to reaguješ? Počkám, či to pochopím z kontextu, a ak nie, len prikývnem.
Požiadam ho, aby to zopakoval pomalšie alebo inak.
Poviem niečo neurčité, aby som nezdržoval.
Snažím sa zachytiť kľúčové slová a podľa nich si domyslieť zvyšok.
Napodobním jeho rýchly štýl rozprávania, aby som ukázal, že mu rozumiem.

Tvoj kamarát práve vyjadruje svoje pocity, ktoré sú pre neho dôležité. Ako na ne reaguješ? Pokúsim sa nájsť podobnú skúsenosť a poviem mu o nej.
Dám mu najavo, že ho chápem, aj keď sa s tým nestotožňujem.
Navrhnem riešenie, ako by mohol situáciu zvládnuť lepšie.
Opýtam sa ho, čo konkrétne by odomňa teraz potreboval.
Udržiavam očný kontakt a prikyvujem, aby videl, že som s ním.

V skupinovej diskusii sa niekto cíti prehliadaný a nie je mu daný priestor hovoriť. Čo urobíš? Upozorním ostatných, že by sme mu mohli dať slovo.
Počkám, či sa ozve sám, a ak nie, neriešim to.
Sám začnem hovoriť niečo podobné, aby som nasmeroval pozornosť na túto tému.
Neskôr sa ho súkromne opýtam, čo si o tom myslí.
Povzbudím ho neverbálnym signálom (napr. pohľadom), aby sa zapojil.

Počas rozhovoru s niekým si uvedomíš, že ťa viac zamestnáva premýšľanie nad svojou odpoveďou než to, čo hovorí druhá osoba. Ako sa k tomu postavíš? Pokúsim sa vedome zastaviť a sústrediť sa na jeho slová.
Nechám konverzáciu plynúť, ale budem sa snažiť vyzerať sústredene.
Počkám na chvíľu ticha a potom si vypýtam zopakovanie posledného bodu.
Začnem klásť otázky, aby som sa lepšie naladil na rozhovor.
Pokračujem vo svojom vnútornom monológu, ale snažím sa odpovedať primerane.

Keď s niekým hovoríš, aký spôsob vyjadrenia druhého človeka ťa najviac rozruší? Keď stále odbieha od témy a nesústredí sa na podstatné.
Keď príliš dlho rozpráva bez prestávky.
Keď hovorí potichu a musím sa ho pýtať, čo povedal.
Keď má agresívny alebo príliš sebavedomý tón.
Keď sa neustále snaží vtipkovať a berie veci na ľahkú váhu.

Kamarát sa ti zverí s niečím, čo je pre neho veľmi dôležité, ale ty s tým nesúhlasíš. Ako na to zareaguješ? Pokúsim sa pochopiť jeho pohľad, aj keď sa mi to nezdá správne.
Poviem mu svoj názor, ale tak, aby som ho neurazil.
Sústredím sa na jeho pocity, nie na to, či s ním súhlasím.
Skúsim ho presvedčiť, že môj názor je lepší.
Zmením tému, aby som sa vyhol možnej hádke.

Keď niekomu rozprávaš niečo dôležité, čo očakávaš, že druhá osoba urobí? Bude udržiavať očný kontakt a dá mi najavo, že počúva.
Bude aktívne reagovať a klásť otázky.
Nebude ma prerušovať a nechá ma povedať všetko.
Bude sa snažiť porozumieť a nebude hneď hodnotiť.
Bude sa snažiť hľadať riešenia na to, čo mu hovorím.

Ako reaguješ, keď niekto skreslí alebo nesprávne pochopí to, čo si povedal? Opravil by som ho s pokojom a vysvetlil to lepšie.
Len by som prikývol, ak by to nebolo veľmi dôležité.
Skúsil by som sa opýtať, ako k tomu záveru dospel.
Nechal by som to tak a pokračoval by som v rozhovore.
Pokúsil by som sa povedať to inými slovami, aby to bolo jasnejšie.

Ako vieš, že niekto naozaj aktívne počúva to, čo hovoríš? Udržiava očný kontakt a prikyvuje.
Občas zopakuje alebo zhrnie to, čo som povedal.
Kládne otázky k tomu, čo hovorím.
Jeho reakcie sú úprimné a súvisia s témou.
Venuje mi plnú pozornosť a neodbieha myšlienkami inam.