Prihlásenie

Neverbálna komunikácia

Predstav si, že sa rozprávaš s niekým novým a všimneš si, že počas rozhovoru často odvracia zrak. Ako na to reaguješ? Začnem rozprávať plynulejšie a snažím sa udržať jeho pozornosť.
Začnem tiež odvracať zrak, aby som napodobnil jeho správanie.
Zastavím sa a spýtam sa, či je všetko v poriadku.
Vôbec si to nevšímam a pokračujem v rozhovore.
Cítim sa neistý a začnem premýšľať, či som niečo nepovedal zle.

Ako reaguješ, keď ti niekto pri rozhovore stojí veľmi blízko a narúša tvoju osobnú zónu? Ustúpim o krok dozadu, aby som si vytvoril priestor.
Ostanem stáť, ale cítim sa nepríjemne.
Využijem dotyk, napríklad potľapkanie po pleci, aby som jemne naznačil hranice.
Začnem sa viac sústrediť na neverbálne signály tej osoby, aby som pochopil jej úmysly.
Pohotovo zmením tému alebo situáciu, aby som sa z toho dostal.

Počas diskusie niekto náhle prekríži ruky a nakloní sa dozadu. Čo si o tom myslíš? Môže to znamenať obranný postoj alebo nesúhlas.
Možno mu je len zima alebo je unavený.
Nechcem robiť unáhlené závery, ale radšej sledujem jeho ďalšie signály.
Zmením tému, pretože možno som povedal niečo nevhodné.
Budem pokračovať v rozprávaní ako doteraz, bez toho, aby som to riešil.

Keď niekto počas rozhovoru neustále kontroluje telefón, čo si o tom myslíš? Nemá o mňa záujem, nudím ho.
Možno čaká dôležitú správu alebo hovor.
Je to neslušné, ale radšej to nekomentujem.
Počkám, či si telefón odloží sám, a ak nie, urobím to isté.
Spýtam sa ho priamo, či ho niečo ruší alebo či je všetko v poriadku.

Ako by si opísal neverbálnu komunikáciu človeka, ktorý sa pri rozhovore často dotýka tváre alebo krku? Môže byť nervózny alebo neistý.
Možno ho niečo svrbí alebo ho bolí krk.
Zvyknem si to nevšímať, aby som sa nenechal ovplyvniť.
Sledujem aj iné signály, aby som pochopil jeho skutočné emócie.
Skúsim ho upokojiť tým, že prejavím viac porozumenia v rozhovore.

Keď niekto pri hovorení používa veľmi výrazné gestá, aký dojem to na teba robí? Zdá sa mi, že je veľmi nadšený a zapálený pre tému.
Môže to byť prehnané a rušivé.
Všímam si, či jeho gestá súvisia s obsahom jeho slov.
Mám tendenciu napodobniť jeho energiu a prispôsobiť sa.
Sústredím sa viac na to, čo hovorí, než na jeho gestikuláciu.

Ako reaguješ, keď niekto pri rozhovore udržiava veľmi dlhý očný kontakt? Cítim sa nepríjemne a radšej odvrátim pohľad.
Oplatím mu očný kontakt, ale snažím sa ho udržať prirodzený.
Vnímam to ako znak sebaistoty a sústredenia.
Premýšľam, či ma skúša alebo či má nejaké skryté úmysly.
Záleží od situácie – niekedy mi to imponuje, inokedy to môže byť divné.

Keď niekto rozpráva veľmi ticho a sotva ho počuť, čo urobíš? Nakloním sa bližšie, aby som ho lepšie počul.
Požiadam ho, aby hovoril hlasnejšie.
Prispôsobím sa jeho tempu a tiež začnem hovoriť jemnejšie.
Pozorujem, či to súvisí s jeho neistotou alebo len so zvykom.
Nechám to tak, možno má dôvod hovoriť potichu.

Čo si myslíš o človeku, ktorý sa pri smiechu často dotýka ľudí okolo seba? Je spoločenský a otvorený voči fyzickému kontaktu.
Môže to byť spôsob, ako si získať pozornosť.
Snažím sa zistiť, či to robí prirodzene alebo vedome.
Ak mi to nevyhovuje, dám mu jemne najavo, že preferujem odstup.
Vnímam to ako prejav jeho priateľskosti a napojenia na druhých.

Ako reaguješ, keď si v miestnosti plnej ľudí a všimneš si niekoho, kto stojí osamotene? Pristúpim k nemu a začnem rozhovor.
Sledujem, či sa niekto iný chopí iniciatívy.
Možno je rád sám, tak ho nechám na pokoji.
Pokúsim sa ho do rozhovoru nenápadne zapojiť cez skupinu.
Cítim trochu rozpaky a nie som si istý, čo by bolo najlepšie urobiť.