Prihlásenie

Emocionálna dostupnosť

Keď niekto blízky prežíva ťažké chvíle, ako na to prirodzene reaguješ? Snažím sa ich rozveseliť a odviesť pozornosť od problému.
Ponúknem im praktické riešenie, aby sa mohli posunúť ďalej.
Len počúvam a snažím sa porozumieť ich pocitom.
Niekedy neviem, čo povedať, a cítim sa bezmocne.
Vyhýbam sa situácii, ak mám pocit, že na mňa prenášajú svoje emócie.

Predstav si, že ti blízky človek hovorí o svojich obavách, ktoré vníma ako veľké, ale tebe sa zdajú malé. Čo urobíš? Poviem mu, že to nie je až také vážne, a povzbudím ho, aby sa cez to preniesol.
Snažím sa pochopiť, prečo to pre neho tak veľa znamená.
Ponúknem mu inú perspektívu, ktorá by mu mohla pomôcť vidieť veci jasnejšie.
Môžem sa cítiť frustrovane, ale snažím sa to neskrývať.
Nesústredím sa na obsah, ale na jeho emocionálny stav a ako ho môžem podporiť.

Keď sa cítiš emocionálne preťažený/á, ako to ovplyvňuje tvoju komunikáciu s blízkymi? Stiahnem sa do seba a prestanem odpovedať na správy.
Hovorím o tom, ale len s niekým, komu naozaj dôverujem.
Vyjadrujem to cez humor alebo iróniu.
Snažím sa správať normálne, ale vo vnútri sa cítim vzdialene.
Hľadám fyzický kontakt alebo blízkosť, aby som sa cítil/a bezpečne.

Ak blízka osoba zareaguje na tvoje pocity inak, ako si očakával/a, čo najčastejšie urobíš? Urazím sa a na chvíľu sa odtiahnem.
Skúsim im vysvetliť, prečo som očakával/a inú reakciu.
Začnem analyzovať, či som svoje pocity neprejavil/a nesprávne.
Nechám to tak a presvedčím sa, že na tom nezáleží.
Poviem si, že možno reagujú inak, ako vedia, a beriem to s nadhľadom.

Ako by si opísal/a svoje hranice v emocionálnych vzťahoch? Mám ich, ale často ich ohýbam, aby som udržal/a harmóniu.
Sú pevné a viem jasne povedať, čo je pre mňa prijateľné a čo nie.
Niekedy neviem, kde presne sú, a zisťujem to až v konkrétnych situáciách.
Snažím sa byť vždy k dispozícii pre druhých, aj keď ma to unavuje.
Nie vždy si uvedomím, že ich niekto prekračuje, až kým sa necítim zle.

Aký je tvoj prvý impulz, keď vidíš, že niekto blízky sa uzatvára do seba? Snažím sa ho rozveseliť a priniesť ľahkosť do situácie.
Čakám, či mi sám povie, čo sa deje, a nechám mu priestor.
Začnem si všímať detaily a rozmýšľať, čo ho asi trápi.
Pocítim obavu, či som mu náhodou neublížil/a ja.
Dávam mu priestor, ale zároveň mu dávam najavo, že som tu, ak potrebuje.

Keď cítiš potrebu emocionálnej podpory, ako ju najčastejšie hľadáš? Priamo o ňu požiadam niekoho, komu dôverujem.
Čakám, či si niekto všimne, že ju potrebujem.
Vyhľadávam kontakt, ale nehovorím o tom otvorene.
Snažím sa odviesť pozornosť iným spôsobom, napríklad prácou alebo koníčkami.
Potláčam to a hovorím si, že si s tým musím poradiť sám/sama.

Aký typ komunikácie ti najviac pomáha cítiť sa emocionálne naplnený/á? Jednoduché a úprimné rozhovory bez zbytočného analyzovania.
Hlbočinné diskusie, kde môžem vyjadriť všetky svoje myšlienky a pocity.
Fyzická blízkosť a neverbálne gestá, ktoré vyjadrujú starostlivosť.
Pozitívna a hravá komunikácia, ktorá ma rozveselí.
Keď niekto dokáže byť pri mne ticho, ale cítiť jeho prítomnosť.

Keď niekoho sklamem alebo urobím chybu vo vzťahu, čo je moja prirodzená reakcia? Ihneď sa ospravedlním a pokúsim sa napraviť situáciu.
Hlboko to analyzujem a premýšľam, čo som mohol/a urobiť inak.
Nechám situáciu chvíľu odležať a potom sa k nej vrátim.
Cítim sa previnilo a mám potrebu nejako to "odčiniť".
Snažím sa na to nemyslieť a dúfam, že sa to časom vyrieši samo.

Ak by si si mal/a vybrať metaforu pre svoje emocionálne vyjadrovanie, ktorá by to bola? Otvorená kniha – moje emócie sú viditeľné pre každého.
Trezor – mám v sebe veľa pocitov, ale len málokto k nim má prístup.
Zrkadlo – prispôsobujem sa emocionálnemu naladeniu ostatných.
More – niekedy pokojné, inokedy rozbúrené, ale vždy hlboké.
Cesta – neustále sa vyvíjam a učím sa, ako vyjadriť to, čo cítim.