Prihlásenie

Sebavedomie vs. sebakritika: Ako nájsť zdravú rovnováhu

Predstav si, že si dostal nečakanú pochvalu od niekoho, koho si veľmi vážiš. Ako reaguješ? Usmejem sa, ale vnútri si myslím, že sa mýli.
Zamrzne mi úsmev a premýšľam, čo tým sleduje.
Zoberiem to ako dôkaz, že niečo robím dobre.
Zľahčím to vtipom alebo to presmerujem na niekoho iného.
Poteší ma to, ale cítim tlak, že to musím nabudúce potvrdiť.

Na výstave visí obraz bez popisu. Ktorá z týchto reakcií ti je najbližšia? Hľadám chyby, technické nedostatky, ktoré by som zlepšil.
Snažím sa pochopiť, čo tým chcel autor povedať.
Napadne mi, že by som sám také niečo nezvládol.
Zaujíma ma, ako pôsobí na iných ľudí.
Poviem si: „Aj ja mám niečo jedinečné v sebe.“

Kamarát sa ti zdôverí, že pochybuje o sebe. Ako reaguješ? Poviem mu, že každý má také chvíle, aj ja.
Snažím sa ho presvedčiť, že sa mýli, že je v pohode.
Pocítim úľavu, že v tom nie som sám.
Začnem analyzovať, čo by mohol zlepšiť.
Začnem spochybňovať aj vlastné schopnosti.

Pri prezentácii si urobil drobnú chybu, ktorú si nikto nevšimol. Čo spravíš? Zabudnem na to, ideme ďalej.
V duchu sa tým zaoberám ešte hodinu.
Priznám si chybu nahlas, aby som ju zneutralizoval.
V duchu si poviem: „Nikto nie je dokonalý.“
Začnem si prehrávať všetky možné reakcie ostatných.

V detstve ti dospelí často hovorili... „Buď skromný, nevyťahuj sa.“
„Mal by si sa viac snažiť.“
„Si výnimočný, len to musíš dokázať.“
„Len si ver, všetko zvládneš.“
„Dávaj si pozor, aby si sa nestrápnil.“

Predstav si, že si zlyhal vo veci, na ktorej ti záležalo. Čo je tvoja prvá myšlienka? „Zlyhal som – nie som dosť dobrý.“
„Musím zistiť, kde sa stala chyba.“
„Každý má právo na chybu.“
„Toto si budem dlho vyčítať.“
„Zlyhanie neznamená koniec, ale šancu.“

Keď sa pozrieš do zrkadla v náročný deň, čo vidíš? Niekto, kto by mohol byť lepší.
Unavený človek, ktorý to zvláda.
Tvár, ktorá si nie je istá, čo robí.
Niekto, kto má ešte rezervy, ale kráča ďalej.
Osobu, ktorej treba niečo pripomenúť – vlastnú hodnotu.

Predstav si, že dostaneš ponuku, ktorá ťa posunie, ale zároveň ťa vystraší. Čo urobíš? Odmietnem, ešte na to nemám.
Dlho váham a prepočítavam riziká.
Prijmem to – veď nejako sa to zvládne.
Zavolám niekomu, komu dôverujem, nech mi povie, čo si myslí.
Poviem si: „Ak nie teraz, tak kedy?“ a idem do toho.

Ak by tvoj vnútorný hlas mal meno alebo postavu, bol by to... Prísny učiteľ s vysokými nárokmi.
Podporujúci priateľ, ale niekedy neistí.
Neustály kritik so zoznamom chýb.
Realista, ktorý ťa drží pri zemi aj pohybe.
Tichý pozorovateľ, ktorý sa ozýva v nečakaných chvíľach.

Ktorý výrok by si si zavesil nad pracovný stôl? „Môžeš byť lepší.“
„Si dosť.“
„Rastieš každým dňom.“
„Bez pochýb niet rastu.“
„Nečakaj na dokonalosť, začni.“