Prihlásenie

Ako viesť efektívne diskusie, ktoré rozvíjajú kritické myslenie

Predstav si, že sa zúčastňuješ diskusie, kde zaznie názor, ktorý je v rozpore s tvojím presvedčením. Čo urobíš ako prvé? Poviem si, že je to len názor, nie fakt, a počúvam ďalej.
Začnem formulovať argument, ktorým by som ho mohol vyvrátiť.
Cítim potrebu okamžite zasiahnuť a ukázať, že sa mýli.
Zamyslím sa, čo by mohlo viesť daného človeka k takému názoru.
Začnem spochybňovať svoje vlastné stanovisko.

Ako si predstavuješ ideálne vedenú skupinovú diskusiu? Každý má rovnaký priestor na vyjadrenie.
Diskusia je vedená niekým skúseným, kto ju drží v jasnom rámci.
Diskusia je živá, plná výziev a konfrontácií.
Zmysluplná tichá reflexia je rovnako dôležitá ako hovorenie.
Dôležité je, aby sa na konci dospelo ku konkrétnemu výsledku.

V skupine niekto často prerušuje iných. Ako reaguješ? Počkám, či si to skupina vyrieši sama.
Náznakom alebo otázkou upozorním na tento vzorec.
Zameriam sa na osobu, ktorú prerušili, a dávam jej opäť priestor.
Nepohodlie mi vadí, ale radšej nič nepoviem.
Považujem to za prirodzený priebeh dynamiky.

Keď máš viesť diskusiu na neznámu tému, čo ťa najviac motivuje? Zvedavosť, čo všetko sa môžem naučiť od iných.
Možnosť prepojiť tému s niečím, čo už poznám.
Potenciál ovplyvniť pohľad skupiny.
Pocit, že sa môžem vyjadriť bez hodnotenia.
Výzva udržať pozornosť a energiu skupiny.

Ak niekto počas diskusie mlčí, čo si myslíš? Možno premýšľa hlbšie ako ostatní.
Nie každý sa musí zapojiť slovne.
Mal by byť vyzvaný, aby prispel.
Asi sa necíti bezpečne.
Možno ho téma vôbec nezaujíma.

Ako sa vyrovnávaš s tým, že tvoj názor bol odmietnutý? Vnímam to ako príležitosť rozšíriť svoj pohľad.
Snažím sa nájsť spôsob, ako ho lepšie formulovať.
Mám chuť stiahnuť sa a nehovoriť viac.
Hľadám chybu v sebe – kde som to nepodchytil.
Odmietnutie ma motivuje obhájiť svoj postoj silnejšie.

Aké prostredie podporuje podľa teba skutočne hlbokú diskusiu? Tiché, sústredené a rešpektujúce.
Plné otázok, nie odpovedí.
Bez hierarchie, každý má rovnakú váhu.
V ktorom sa všetko zapisuje a vizualizuje.
Kde sa kladie dôraz na osobnú skúsenosť.

Počas diskusie niekto zdieľa silne emocionálny pohľad. Ako reaguješ? Vnímam to ako dôležitý moment, ktorý treba rešpektovať.
Uznám jeho emóciu, ale vrátim tému späť k faktom.
Sústredím sa, čo mi tým chce naozaj povedať.
Snažím sa tému rýchlo odľahčiť.
Vyhýbam sa tomu, necítim sa komfortne.

Ako pracuješ so skupinou, kde sa každý snaží presadiť svoj názor? Dávam priestor tým, ktorí hovoria menej.
Vytváram spoločný rámec, kde sa názory dajú porovnať.
Pýtam sa: čo by nás mohlo spojiť?
Nechám diskusiu prejsť chaosom, kým sa prirodzene neusadí.
Usmerňujem diskusiu smerom k spoločnému cieľu.

Keď máš pocit, že niečo nedáva zmysel, čo spravíš? Hneď sa pýtam, nech to pochopím.
Pozorujem, či to vadí aj iným.
Snažím sa domyslieť si to sám.
Beriem to ako šancu pohnúť diskusiu iným smerom.
Niekedy sa jednoducho stiahnem a čakám, kam to vedie.