Prihlásenie

Ako sa naučiť dôverovať svojim rozhodnutiam a intuícií

Predstav si, že stojíš na rázcestí troch ciest, každá vedie inam, ale nikde nie je mapa. Čo urobíš ako prvé? Sadnem si a chvíľu len vnímam okolie.
Skúsim si spomenúť, či som už niečo podobné niekde zažil.
Idem po ceste, ktorá ma najviac priťahuje, bez veľkého rozmýšľania.
Počkám, či sa neobjaví niekto, kto mi poradí.
Vyberiem cestu podľa toho, ako pevná a bezpečná sa zdá.

Pred tebou je zrkadlo, ale keď sa doň pozrieš, nevidíš seba, ale obraz niečoho iného. Čo to je? Detské ihrisko v hmle.
Kompas, ktorý sa stále točí.
Strom s polámanými aj zdravými konármi.
Otvorené dvere do neznámej miestnosti.
Tvár, ktorá sa mení zakaždým, keď sa pozriem znova.

Dostaneš darček zabalený v hrubom, čiernom papieri. Čo urobíš? Rozbalím ho s napätím, ale opatrne.
Čakám, či niekto nepovie, čo v ňom je.
Nechám ho ležať, možno má svoj čas.
Otvorím ho rýchlo – zvedavosť je silnejšia.
Začnem sa pýtať, prečo práve taký obal.

Aké prirovnanie najviac vystihuje tvoje rozhodovanie? Skalpel – presné, racionálne, chladné.
Kométa – náhle, silné, ale rýchlo zaniká.
Vetrom ošľahaný list – občas stabilné, občas unášané.
Podzemná rieka – tiché, hlboké, ale určujúce.
Cestička v lese – neisté, ale krásne a prirodzené.

Priatelia sa rozhodnú ísť nečakane inou cestou, než si plánoval. Ako reaguješ? Prispôsobím sa – veď to môžu vedieť lepšie.
Cítim nepokoj, ale nejdem proti nim.
Navrhnem kompromis – aby každý bol spokojný.
Zvážim si svoju cestu – niekedy je v poriadku byť sám.
Sledujem ich, ale v duchu si uchovám svoj smer.

Aké zviera najlepšie vystihuje tvoju intuíciu? Sova – múdra, no skrytá v tme.
Mačka – robí si po svojom, nie vždy zrozumiteľne.
Pes – lojálna, no občas neistí.
Jazvec – intuitívne, ale tvrdohlavo sa drží zeme.
Motýľ – jemná, prchavá, no keď pristane, všetko ožije.

Keď máš pocit neistoty, čo ti najčastejšie pomôže? Pohyb – ísť niekam, fyzicky sa rozhýbať.
Rozhovor – s niekým múdrym alebo blízkym.
Ticho – uzavrieť sa a vnímať vnútro.
Logika – spísať plusy a mínusy.
Čas – len to nechať byť a ono to dozreje.

V tme zazrieš mihnúť sa svetlo. Čo si pomyslíš ako prvé? Niekto je tam – možno priateľ, možno hrozba.
To je znak, že mám ísť tým smerom.
Určite len prelud, nebudem sa tým zaoberať.
Niečo sa mení – cítim to.
Svetlo v tme – tak to často býva pred zmenou.

Ktoré tvrdenie najviac vystihuje tvoj vzťah k chybám? Chyby sú dôkazy, že som niečo skúsil.
Chyby ma môžu stáť veľa – radšej sa vyhnem riziku.
Chyby sú učiteľ – ale len ak ich viem rozpoznať.
Chyby sú nevyhnutné – nikam bez nich nejdeme.
Chyby zanechávajú stopy – niektoré sa ťažko hoja.

Ak by tvoja intuícia mala farbu, aká by bola? Tmavomodrá – hlboká, pokojná, ťažko čitateľná.
Zelená – prirodzená, rastúca, živá.
Zlatá – vzácna, ale nie vždy prítomná.
Červená – silná, naliehavá, niekedy rušivá.
Fialová – medzi nebom a zemou, tajomná.