Prihlásenie

Ako sa zlepšiť v rodičovských schopnostiach bez výčitiek

Predstav si, že tvoje dieťa urobí niečo, čo ťa vytočí. Čo urobíš ako prvé? Otočím sa a počítam do desať, aby som si usporiadal(a) myšlienky.
Začnem hovoriť o tom, čo sa stalo, nech to dieťa pochopí.
Skontrolujem, či som niekde nespravil(a) chybu vo výchove.
Poviem si, že deti sú jednoducho také, a nechám to tak.
Zareagujem impulzívne, potom sa ospravedlním.

Ak by si mal(a) celý deň iba pre seba, čo by si spravil(a)? Naplánoval(a) by som si všetko dopredu, vrátane oddychu.
Nechal(a) by som to plynúť, uvidím, kam ma deň zavedie.
Začal(a) by som niečo, čo som dlho odkladal(a).
Zavolal(a) by som kamarátom, nech nie som sám(a).
Cítil(a) by som zvláštnu prázdnotu a premýšľal(a), čo mi chýba.

Čo si pomyslíš, keď vidíš iného rodiča, ako kričí na dieťa na ulici? Zamrzí ma to, ale viem, že každý má svoje dni.
Premýšľam, či by som to vedel(a) spraviť inak.
Pocítim úzkosť, akoby to bolo moje dieťa.
Rýchlo to v mysli pustím, nesúdim.
Poviem si, že niektoré deti si to možno zaslúžia.

Ktoré prostredie ti najviac pripomína tvoje detstvo? Záhrada plná zvukov, vôní a tajomstiev.
Škola, kde všetko malo svoj poriadok.
Tiché miesto, kde som sa mohol(a) schovať.
Živé ulice a hlasný smiech.
Miesto, kde sa stále niečo očakávalo.

Ak by si mal(a) opísať svoje rodičovstvo jedným obrazom, čo by to bolo? Kniha, do ktorej sa ešte len píšu stránky.
Strom, ktorý rastie aj cez vietor.
Cirkus, v ktorom sa snažím všetko udržať v pohybe.
Dom, kde každý má svoj kútik.
Zrkadlo, v ktorom sa niekedy vidím až príliš.

Keď tvoje dieťa povie: „Neznášam ťa!“, čo cítiš ako prvé? Smútok, ale viem, že to nemyslí vážne.
Zamyslím sa, čo to mohlo spustiť.
Zraňuje ma to, viac než by malo.
Reagujem pokojne, ale neskôr to rozoberám v hlave.
Nahnevám sa a cítim potrebu obhájiť sa.

Ako by tvoje dieťa opísalo tvoj smiech? Zriedkavý, ale ozajstný.
Upokojujúci a láskavý.
Trochu nervózny, keď som unavený(á).
Hlasný a nákazlivý.
Niečo, čo znie len doma.

Keď sa cítiš ako „zlý rodič“, čo s tým robíš? Rozprávam sa o tom s niekým blízkym.
Zatnem zuby a poviem si, že to prejde.
Začnem hľadať chyby v sebe.
Prestanem sa tým trápiť a sústredím sa na ďalší krok.
Spíšem si myšlienky, aby som ich pochopil(a).

Čo ťa najčastejšie prinúti zmeniť spôsob, akým s dieťaťom komunikuješ? Spätná väzba od dieťaťa.
Pozorovanie iných rodičov.
Pocit, že to, čo robím, nefunguje.
Emočné výbuchy u mňa alebo u dieťaťa.
Potreba, aby bolo všetko v harmónii.

Ktorú vetu by si si chcel(a) častejšie povedať ako rodič? Robím to najlepšie, ako viem.
Nemusím byť dokonalý(á), aby som bol(a) dosť dobrý(á).
Aj malé kroky sú kroky.
Deti ma učia rovnako ako ja ich.
Dnes si zaslúžim byť na seba hrdý(á).