Prihlásenie

Rodičovská spätná väzba: Skúste sa tiež ohodnotiť za školský rok

Predstavte si posledný školský deň. Aké pocity vo vás najviac prevládajú? Vďačnosť – niečo sa skončilo a ja som to ustál(a)
Úľava – konečne pauza, potrebujem vydýchnuť
Zneistenie – mohol(a) som zvládnuť viac
Hrdosť – vidím, ako moje úsilie niekam viedlo
Otupenosť – všetko sa mi zlieva do rutiny

Keď hodnotíte svoj prístup k školským povinnostiam dieťaťa, najbližšie je vám: Snažím sa pomáhať, keď o to požiada
Mám to viac pod kontrolou ako dieťa
Dôverujem, že si poradí samo
Neustále mám pocit, že to riešime na poslednú chvíľu
Najradšej by som to celé zveril(a) niekomu inému

Ako vyzerá typický rozhovor s vaším dieťaťom o škole? Zistí si, čo potrebuje, bez mojich zásahov
Musím si vypýtať informácie, inak by nič nepovedalo
Máme svoj rituál – každý deň sa porozprávame
Občas sa pohádame, ale nakoniec si to vyjasníme
Vyhýba sa tejto téme, a ja niekedy tiež

Čo vás najviac vyčerpávalo počas školského roka? Nekonečné plánovanie a termíny
Emočné výkyvy a konflikty
Pocit, že všetko stojí na mne
Neistota, či robím dosť
Ticho – keď som mal(a) pocit, že sa ku mne dieťa neobracia

Ktorý obraz najviac vystihuje váš prístup k podpore dieťaťa? Záchranná sieť – vždy pripravený(á) chytiť
Maják – ukazujem cestu, ale dieťa sa rozhoduje
Motivátor – tlačím, keď cíti útlm
Spolubojovník – sme v tom spolu
Pozorovateľ – čakám, kým ma potrebuje

Čo vo vás najviac spúšťa obavy v súvislosti so školou? Že sa dieťa trápi, ale neprejaví to
Že mu ujde niečo dôležité
Že budem pôsobiť ako nekompetentný rodič
Že nenájdeme spoločnú reč
Že to všetko beriem príliš osobne

Ako reagujete, keď vaše dieťa urobí chybu? Pomôžem mu pochopiť, prečo sa to stalo
V duchu si robím vlastné výčitky
Povzbudím ho, že je to normálne
Pokusím sa to vyriešiť zaň
Reagujem impulzívne, ale neskôr to ľutujem

Aký moment z uplynulého školského roka vám najviac utkvel v pamäti? Keď dieťa niečo dokázalo samo
Keď sme sa hádali, ale potom sa udobrili
Keď som si uvedomil(a), že rastie rýchlejšie, než stíham vnímať
Keď ma prekvapilo niečím, čo by som nečakal(a)
Keď som cítil(a), že ma potrebuje

Ako by vás opísalo vaše dieťa v súvislosti so školou? Ako parťáka, na ktorého sa dá spoľahnúť
Ako kontrolóra, čo všetko sleduje
Ako tichého pozorovateľa v pozadí
Ako fanúšika, ktorý fandí bez ohľadu na výkon
Ako osobu, čo sa snaží, ale nie vždy vie ako

Čo si prajete do ďalšieho školského roka? Viac rovnováhy medzi školou a rodinným časom
Viac vnútornej istoty v rodičovskej úlohe
Viac otvorenej komunikácie s dieťaťom
Viac priestoru na chyby a učenie sa z nich
Viac dôvery – v dieťa aj v seba