Prihlásenie

Vysvedčenie života: Na čo by si si dal známku ty?

Predstav si, že dostávaš známku za to, ako si zvládol/a neočakávané zmeny v posledných rokoch. Ako vyzerá tvoj „učiteľský komentár“? „Niekedy sa zdalo, že bojuje proti vetru, ale nakoniec vždy našiel spôsob, ako ísť ďalej.“
„Príliš sa sústredil na to, čo stratil, a zabudol, čo všetko môže získať.“
„Zostal stáť, kým búrka neprešla. To si zaslúži rešpekt.“
„Prekvapil nás – kde sme čakali ticho, prišiel hlas.“
„Nevybral si najľahšiu cestu, ale išiel po nej s otvorenými očami.“

Keby si mal vybrať jednu scénu z filmu ako metaforu pre svoju vytrvalosť, čo by to bolo? Postava, ktorá sa v daždi opakovane pokúša postaviť spadnutý stan.
Niekoho, kto ticho sleduje, ako všetko padá, a potom vezme papier a ceruzku.
Bežec, ktorý nevyhrá, ale dôjde do cieľa so vztýčenou hlavou.
Ten, kto neodišiel, keď mal. A aj tak to zvládol.
Postava, ktorá najprv zablúdi, aby objavila niečo dôležité.

Aký „predmet“ v živote by ťa najviac vyčerpával a najviac ťa zároveň naučil? Vzťahy: skúšky bez jasného zadania.
Sebadôvera: stále nové učivo, žiadna učebnica.
Čas: tiká aj vtedy, keď spíš.
Konflikty: učiteľ, ktorý nezvýši hlas, ale poznačí každú chybu.
Zmeny: testy bez dátumu a bez možnosti opakovania.

Ktorý „spolužiak života“ by bol tvoj najväčší rival? Perfekcionizmus, čo vždy vie všetko lepšie.
Pochybnosti, ktoré šeptajú aj v tichu.
Odkladanie, čo vždy príde skôr ako ja.
Sebakritika, ktorá si píše poznámky aj cez prestávku.
Očakávania iných – sedí v prvej lavici a stále sa hlási.

Tvoja „domáca úloha do života“ – ako by vyzerala? Napísať list svojmu mladšiemu ja.
Vytvoriť zoznam vecí, ktoré chcem skôr cítiť než mať.
Nájsť odvahu požiadať o pomoc, keď to najviac nechcem.
Zavolať človeku, ktorému som neodpustil/a.
Vyskúšať niečo, čo ma vždy desilo – aj keď len symbolicky.

Keby ti mal niekto vystaviť známku z autentickosti, aký by bol dôvod za ňou? „Ukázal pravdu aj vtedy, keď sa to nehodilo.“
„Radšej stíchol, ako by hovoril cudzie slová.“
„Zvykol si vyhovárať sa, ale potom sa naučil hovoriť áno.“
„Občas hral rolu, ale nie z pretvárky – z opatrnosti.“
„Niekedy chcel zapadnúť, ale nakoniec sa rozhodol vyčnievať.“

Aké „písomky“ ti život najčastejšie zadával bez prípravy? Otázky, kde nešlo odpovedať slovami, len činmi.
Situácie, v ktorých som si musel vybrať medzi mnou a inými.
Rozhodnutia, kde nebola správna odpoveď.
Skúšky odvahy, ktoré nik nevidel.
Momentky, ktoré zmenili smer, hoci mali byť bezvýznamné.

Akú známku by si dal svojej schopnosti učiť sa z chýb? Dlho odmietal učiť sa, ale potom pochopil – a zapamätal si.
Poznačil si každú chybu, ale ich opakovanie trvalo.
Z chýb si robil denník – nie všetky stránky však otvoril.
Zabudol chybu, ale nie pocit, ktorý vyvolala.
Učil sa pozorovaním iných, no najviac cez vlastnú bolesť.

Aký predmet by si si zvolil dobrovoľne ako voliteľný? Odvaha – pre začiatočníkov aj pokročilých.
Pokoj – v teórii aj v praxi.
Hranice – ako ich postaviť a udržať.
Nádej – v čase nedostatku.
Láskavosť – aj voči sebe.

Ktorý moment života by si zapísal ako najväčší „projektový seminár“? Situácia, kedy si musel zmeniť seba, nie okolnosti.
Rok, kedy si nevedel, čo robíš, ale robil si to každý deň.
Vzťah, ktorý ťa zlomil a zároveň naučil milovať.
Rozhodnutie, ktoré nik nechápal, ale ty si mu veril.
Obdobie, keď si pochopil, že aj pád môže byť štart.