Prihlásenie

Čas vypnúť – ale čo, ak to nevieme?

Predstav si, že na hodinu stratíš prístup k internetu aj mobilu. Čo sa v tebe objaví ako prvé? Tiché potešenie – konečne nikto nič nechce.
Neistota – mám pocit, že niečo zmeškám.
Pocit prázdnoty – ako keby som stratil(a) spojenie so svetom.
Úľava – môžem sa konečne sústrediť na seba.
Nuda – okamžite hľadám náhradnú aktivitu.

Vo sne kráčaš cez les a začuješ zurčiaci potok. Čo urobíš? Sadnem si k nemu a nechám ho tiecť – len tak.
Zamyslím sa, či by som ho mohol/mohla preskočiť.
V duchu si ho nafotím – ten obraz ma fascinuje.
Začnem plánovať, kam by mohol viesť.
Nevenujem mu pozornosť – ponáhľam sa ďalej.

Aký zvuk ťa najviac upokojuje? Praskanie ohňa.
Ticho za zatvorenými dverami.
Zvuk krokov na chodníku.
Pulzujúci rytmus hudby.
Šum rozhovoru v kaviarni.

Stretneš niekoho, kto sa pýta, ako odpočívaš. Tvoja prvá myšlienka? Ja a oddych? To je oxymoron.
Rád(a) si dám pauzu, ale až keď všetko dokončím.
To závisí – niekedy aktívne, niekedy pasívne.
Najradšej sa stratím v činnosti, kde zabudnem na čas.
Neviem, kedy som naposledy skutočne oddychoval(a).

Dostaneš nečakaný voľný deň. Čo ťa napadne ako prvé? Zoznam vecí, ktoré musím dohnať.
Príležitosť vypnúť – konečne.
Závisí, ako sa zobudím.
Musím to využiť efektívne.
Bojím sa, že ho premrhám.

Keď máš chvíľu ticha a nič nerobíš, čo sa deje v tvojej hlave? Myšlienky víria ako včely – neviem ich zastaviť.
Cítim sa nepohodlne – rýchlo niečo hľadám.
Zrazu počujem vlastné potreby.
Ticho mi pripomína, že som živý/á.
Začnem vymýšľať nové projekty.

Ktorý obraz ti je najbližší? Otvorená kniha na slnkom zaliatej verande.
Prázdna čakáreň bez hodiniek.
Ruksak pripravený na výlet bez cieľa.
Mapa s fixkami a poznámkami.
Zrkadlo zamlžené parou z kúpeľa.

Keď niekto povie „relaxuj“, čo si predstavíš? Ležím, ale myslím na povinnosti.
Oddychujem len vtedy, keď som si to zaslúžil(a).
Neviem, čo to presne znamená.
Naplno sa ponorím do momentu.
Vnímam každý nádych – aspoň na chvíľu.

Ktorá veta ti najviac zarezonuje? „Keď nič nerobíš, tiež robíš veľa.“
„Oddych je pre slabých.“
„Zastaviť sa je umenie.“
„Kto stojí, ten zaspí.“
„Ticho je nový luxus.“

Na konci dňa máš pocit: Že som sa nezastavil(a) – a aj tak to nestačilo.
Že som sa staral(a) o všetkých, len nie o seba.
Že mi ušlo niečo dôležité.
Že bol deň plný, ale nie preplnený.
Že je stále čo riešiť – aj v noci.