Prihlásenie

Nemusíš zvládnuť všetko. Stačí začať!

Predstav si, že stojíš pred horou, ktorú máš zdolať. Ako vyzerá tvoj prvý krok? Urobím si kávu a chvíľu ju len pozorujem.
Zabehám si okolo nej, nech ju lepšie spoznám.
Začnem liezť, aj keď neviem presne kam.
Zavolám niekoho, kto ju už prešiel.
Premýšľam, či tam vôbec musím ísť.

Dostal/a si mapu svojho života, ale polovica chýba. Čo urobíš? Vymyslím si zvyšok sám.
Začnem hľadať kúsky u iných ľudí.
Skúsim si zapamätať, čo som už prešiel/a.
Mapu odložím – aj tak sa riadim pocitom.
Začnem kresliť vlastnú, nech je hocijaká.

Pred tebou sa zjaví obrovská prázdna miestnosť a máš ju zaplniť. Čo urobíš ako prvé? Vnesiem tam svetlo a farby.
Zavolám priateľov, nech to tvoríme spolu.
Sadnem si doprostred a čakám, čo mi napadne.
Začnem od rohov – organizovane a po kúskoch.
Rozložím si veci podľa nálady.

Predstav si, že tvoj vnútorný hlas má podobu zvieraťa. Čo ti práve hovorí? „Zastav sa, nie všetko treba hneď.“
„Skús, uvidíš, čo sa stane.“
„Nezabudni, že si už zvládol veľa.“
„Aj neistota má svoje čaro.“
„Nie si sám/sama, pokoj.“

Vidíš iného človeka, ako prechádza presne tou cestou, ktorú sa bojíš ísť ty. Čo cítiš? Zvedavosť – možno to predsa pôjde.
Závisť, ale aj iskru motivácie.
Úľavu – aspoň niekto to zvládol.
Pochybnosti – čo ak zlyhá?
Rešpekt – každý má svoj čas.

Keby si si mal vybrať jedno slovo, ktoré ti môže svietiť celý deň nad hlavou, ktoré to je? Začni.
Stačí.
Dýchaj.
Ver.
Uvoľni sa.

Predstav si, že niečo začínaš. Aká farba by to vystihla? Tyrkysová – pokojná, ale živá.
Červená – energia a tlak.
Zelená – nový rast.
Žltá – zvedavosť a hravosť.
Modrá – dôvera a sústredenie.

Vidíš pred sebou dvere, ktoré sa otvárajú len, keď sa niečoho vzdáš. Čo púšťaš? Očakávania druhých.
Perfekcionizmus.
Strach, že to pokazím.
Potrebu kontrolovať.
Túžbu vedieť všetko dopredu.

Keby si sa mal popísať cez začiatok niečoho jednoduchého, čo by to bolo? Zrnko, ktoré klíči.
Kvapka, čo dopadne na hladinu.
Prvý tón piesne.
Zápalka, čo zaiskrí.
Otvorená dlaň.

Ako vyzerá „pokrok“ vo tvojej hlave? Neviditeľná niť, čo ma vedie.
Mozaika – každý deň iný kúsok.
Pomalý tanec dopredu.
Kniha, kde každá stránka dáva zmysel až neskôr.
Dych – jeden za druhým.