Prihlásenie

Nemusíš byť pripravený. Stačí byť ochotný začať.

Predstav si, že stojíš na okraji nového, neznámeho lesa. Čo urobíš? Zastanem a čakám, kým niekto príde so mnou.
Vstúpim a budem pozorovať prvé stopy.
Obídem ho a hľadám inú cestu.
Zavriem oči a spravím pár krokov vpred.
Sadnem si, kým ma les nezačne volať sám.

Dostal si pozvánku na cestu, ale nevieš kam. Reaguješ: Nadšene prijímam, veď sa vždy dá otočiť.
Pýtam sa, kto ešte ide.
Zaváham, ale neodmietnem hneď.
Potrebujem čas, aby som si to predstavil.
Neviem prečo, ale mám chuť povedať áno.

Na pláži nájdeš zatvorenú truhlicu. Kľúč nikde. Odídem, ak tam nie je moje meno.
Skúsim ju otvoriť rukami alebo kameňom.
Sadnem si k nej a čakám, čo mi napadne.
Volám na ostatných, nech sa pozrieme spolu.
Odnesiem ju so sebou, možno ju otvorím neskôr.

Pri stole prebieha búrlivá debata. Si pozvaný pripojiť sa. Najprv počúvam, až potom sa rozhodnem.
Zapájam sa, aj keď nemám všetky odpovede.
Radšej mlčím, kým si nevyjasním vlastný postoj.
Hovorím, čo cítim – aj keď to nie je premyslené.
V duchu si robím poznámky, možno sa ozvem neskôr.

Zrazu máš deň bez povinností. Ako ho začneš? Naplánujem si, čo chcem stihnúť.
Nasledujem to, čo cítim v daný moment.
Rozmýšľam, čo by odo mňa chceli iní.
Dám si výzvu, ktorá ma trochu desí.
Začnem niečím, čo odkladám už dlho.

Pred tebou sú tri dvere: istota, zvedavosť, riziko. Volím zvedavosť – niečo medzi.
Siahnem po istote, aj keď sa tvári nudne.
Otvorím riziko, lebo práve to potrebujem.
Čakám, kým mi niečo naznačí správne dvere.
Skúsim dvere, ktoré sú najtichšie.

Máš rozpracovaný sen, ale ešte nie je „hotový“. Ukážem ho svetu tak, ako je.
Uložím ho, kým nebude dokonalý.
Hľadám spätnú väzbu od blízkych.
Skúšam ho premeniť na niečo iné.
Dovolím si zmeniť cieľ aj cestu.

V meste sa objaví nový priestor: neznáma zóna pre tvorbu. Pozriem sa, čo robia ostatní.
Idem si len sadnúť a nasávať atmosféru.
Začnem tvoriť hneď, čo ma napadne.
Zistím si pravidlá, než sa zapojím.
Ponúknem pomoc niekomu, kto už tvorí.

Niečo sa pokazilo a nedá sa to opraviť. Čo urobíš? Zistím, čo som sa naučil.
Hľadám spôsob, ako to nahradiť.
Opakujem si, že nabudúce budem pripravený.
Už vopred si odpúšťam a idem ďalej.
Nechám to tak, možno to čas spraví za mňa.

Dostaneš nečakanú ponuku začať niečo, čo si nikdy nerobil. Pýtam sa: prečo práve ja?
Zvažujem, čo môžem stratiť.
Skúšam si to predstaviť v praxi.
Beriem to ako výzvu – aj keď som neistý.
Cítim, že niečo ma k tomu volá.