Prihlásenie

Sociálna empatia

Predstav si, že si v miestnosti plnej ľudí, ktorých nepoznáš. Ako sa cítiš? Vnímam náladu miestnosti a snažím sa pochopiť dynamiku.
Pozorujem a čakám, kým si ma niekto všimne.
Rýchlo si nájdem niekoho, kto vyzerá byť otvorený a dám sa s ním do reči.
Sústredím sa na to, aby som nepôsobil/a čudne.
V duchu si držím odstup, nie je to prostredie, kde sa cítim pohodlne.

Čo si všimneš ako prvé, keď niekto vo vašom okolí mlčí počas spoločnej debaty? Ich výraz tváre – snažím sa zistiť, ako sa cítia.
Zvažujem, či im dám priestor, aby prehovorili.
Neriešim to, každý má právo na svoj štýl.
Zneistím a mám tendenciu to zaplniť rečou.
Cítim sa zodpovedný/á za atmosféru, takže reagujem podľa potreby.

Na ulici vidíš človeka, ktorý sa háda do telefónu a vyzerá rozrušene. Čo ti prebehne hlavou? Zaujímalo by ma, čo sa deje – snažím sa porozumieť.
Rýchlo prejdem okolo, nechcem sa zamotať.
Vnímam, že je nahnevaný, ale nechcem ho rušiť.
Premýšľam, či by som vedel nejako pomôcť.
Cítim napätie, ako keby sa ma to dotýkalo osobne.

Počas tímovej práce niekto odmietne tvoj návrh. Ako zvyčajne reaguješ? Zamyslím sa, či to urobil z osobných dôvodov alebo kvôli obsahu.
Poviem si, že asi mal svoj dôvod – nie každý vníma veci rovnako.
Začnem pochybovať, či môj návrh bol dosť dobrý.
Obrátim sa na niekoho iného a overím si spätnú väzbu.
Cítim potrebu to obhájiť a vysvetliť svoj pohľad.

Keď niekto vo tvojom okolí pláče, ale nič nehovorí, čo urobíš? Som ticho, ale zostávam nablízku, aby cítil, že nie je sám.
Spýtam sa, či môžem nejako pomôcť.
Rád/rada by som pomohol, ale neviem ako reagovať.
Pociťujem silnú potrebu utešiť ho, aj keby som mal/a byť dotieravý/á.
Nerád/nemám rád takéto situácie, vyhýbam sa im.

Aký obraz sa ti vybaví, keď počuješ slovo „blízkosť“? Dve osoby, ktoré sa navzájom vnímajú aj bez slov.
Objatie, ktoré poskytuje pokoj.
Zdieľanie ticha bez napätia.
Niečo, čo si treba zaslúžiť a chrániť.
Niečo, čo je pre mňa osobne zložité.

Predstav si, že niekto z tvojich blízkych sa s tebou podelí o zlyhanie. Ako reaguješ? Snažím sa pochopiť, čo prežíva a či potrebuje podporu.
Hľadám slová, ktoré by mu pomohli cítiť sa lepšie.
Cítim potrebu ponúknuť riešenie alebo radu.
Myslím na to, ako by som sa cítil/a na jeho mieste.
Prepadne ma úzkosť, neviem, čo mám povedať.

Keď niekto nečakane vybuchne hnevom, ako reaguješ? Zachovám pokoj a snažím sa pochopiť, čo za tým je.
Ustúpim a nechám mu priestor.
Cítim, že musím situáciu upokojiť, aj keď som prekvapený/á.
Zamyslím sa, či som niečo nespravil/a zle.
Cítim sa ohrozený/á a mám chuť odísť.

Ako vnímaš ľudí, ktorí nevedia rozpoznať náladu ostatných? Majú iný spôsob vnímania sveta – neodsudzujem ich.
Je to pre mňa výzva, ale snažím sa im priblížiť.
Občas mi to prekáža, najmä ak sa ma to dotýka.
Cítim frustráciu, keď chýba základná citlivosť.
Snažím sa to ignorovať, aj keď mi to nie je jedno.

Ak by si mal vyjadriť súcit jedným obrazom, čo by to bolo? Dlaň podaná človeku, ktorý padol.
Ticho pri človeku, ktorý potrebuje vypočuť.
Spojené pohľady, ktoré hovoria viac než slová.
Zrkadlo, v ktorom sa vidí druhý taký, aký naozaj je.
Otvorená náruč, ktorá prijíma bez podmienok.