Prihlásenie

Ako rozoznať dezinformácie a nenechať sa zmanipulovať

Predstav si, že čítaš článok s kontroverzným tvrdením, ktoré ťa prekvapí. Čo urobíš ako prvé? V hlave si prebehnem, či som niečo podobné už nepočul.
Pocítim napätie a mám potrebu to hneď niekomu povedať.
Vyhľadám viacero zdrojov, aby som si overil, či je to pravda.
Cítim odpor k médiám, ktoré takéto veci zverejňujú.
Zamyslím sa, prečo ma to vlastne tak zasiahlo.

Niekto ti s nadšením hovorí o teórii, ktorá „odhaľuje pravdu, o ktorej sa nehovorí“. Ako reaguješ? Zvedavo sa vypytujem, aj keď si nie som istý, či tomu verím.
Uvediem vlastný názor, aj keď viem, že tým môžem naraziť.
Pozorne počúvam, no snažím sa nemať žiadny názor, aby som nikoho neurazil.
Nadchnem sa pre to, ak mi to dáva zmysel.
Uvediem príklad, ako sa podobné veci v minulosti ukázali ako falošné.

Aký obraz ti napadne pri slove „manipulácia“? Niečo, čo sa deje všade, aj keď si to neuvedomujeme.
Obraz nitiek a bábky v rukách niekoho iného.
Pocit viny, že sa možno nechám niekedy zmanipulovať aj ja.
Ľudia, ktorí sa nechajú ľahko viesť – a ja sa snažím nebyť ako oni.
Diskusia, v ktorej niekto prekrúca fakty.

Ak by si sa musel rozhodnúť na základe neúplných informácií, čo urobíš? Počkám, kým budem mať istotu – aj za cenu straty príležitosti.
Rozhodnem sa podľa intuície alebo prvého dojmu.
Hľadám ďalšie súvislosti, aj keď rozhodnutie oddialim.
Rozhodnem sa rýchlo – každé rozhodnutie je lepšie ako žiadne.
Poraďím sa s niekým, koho považujem za múdreho.

Ktorý výrok je ti najbližší? „Nie všetko, čo vidíš, je pravda.“
„Ak to tvrdí väčšina, niečo na tom bude.“
„Každý má svoju pravdu – treba sa len pozrieť z jeho uhla.“
„Fakty sú fakty – zvyšok sú len názory.“
„Treba sa vždy pýtať: Kto z toho profituje?“

Keď niekto zdieľa šokujúci príspevok na sociálnej sieti, čo ti prebehne hlavou? Zaujíma ma, ako to ovplyvní jeho okolie.
V duchu si poviem, že sa nechal nachytať.
Skúmam, prečo to u mňa vyvoláva silnú emóciu.
Mám potrebu reagovať a uviesť veci na pravú mieru.
Ignorujem to – každý má právo veriť, čomu chce.

Ako sa cítiš, keď zistíš, že niečo, čomu si veril, bola lož? Zneistiem, čo je ešte vôbec pravda.
Hnevám sa – hlavne na seba.
Zoberiem si z toho ponaučenie a idem ďalej.
Obhajujem sa, že som nemal ako vedieť pravdu.
Zamyslím sa, prečo ma to presvedčilo a kto to šíril.

Čo podľa teba spôsobuje, že niektoré informácie sa rýchlo šíria? Sú šokujúce alebo emocionálne silné.
Ľudia majú potrebu niečomu veriť, aj keď nemajú dôkazy.
Je za tým niekto, kto chce ovplyvniť názory.
Je to jednoduché – málokto má čas hľadať pravdu.
Je to normálne – vždy to tak bolo.

Predstav si, že si v skupine, kde každý tvrdí niečo, čo ty považuješ za dezinformáciu. Čo urobíš? Zvážim, či má zmysel ozvať sa – podľa kontextu.
Radšej mlčím, nechcem byť čierna ovca.
Snažím sa jemne spochybniť ich zdroje.
Vyslovím svoj názor bez ohľadu na dôsledky.
Najprv si overím, či som si úplne istý svojím postojom.

Ak by si bol novinár, ako by si pristupoval k písaniu článku o citlivej téme? Snažil by som sa byť objektívny, aj keby som nebol pochopený.
Písal by som tak, aby som vyvolal diskusiu.
Držal by som sa overených faktov, aj keby bol článok nudný.
Vložil by som do článku aj osobný názor, ak je podložený.
Písal by som tak, aby som upútal – inak to dnes nefunguje.