Prihlásenie

Všímavosť v praxi: Ako ju začať využívať každý deň

Predstav si, že sa prechádzaš lesom a zrazu zacítiš vôňu, ktorá ti niečo pripomína. Čo urobíš? Zastavím sa a zhlboka sa nadýchnem, nech ten moment trvá dlhšie.
V duchu sa pýtam, čo mi to chce tá vôňa pripomenúť.
Pokračujem ďalej, ale ten pocit si zapamätám.
Snažím sa vôňu analyzovať – čo to je, kde to vzniká.
Vôňa ma vyruší – chcem sa jej zbaviť a pokračovať.

Ktorý obraz ti je najbližší pri slove „pomaly“? Kvapka rosy, ktorá steká po liste.
Starý človek, ktorý sa nikam neponáhľa.
Tikajúce hodiny v tichej miestnosti.
Zastavený film, ktorý si môžem kedykoľvek spustiť.
Krok späť pred skokom dopredu.

Predstav si, že máš na stole niekoľko úloh. Ako začneš deň? Otvorím okno, nadýchnem sa a chvíľu nič nerobím.
Vytvorím si plán a určím si priority.
Začnem tým, čo ma najviac ťaží.
Pustím sa do čohokoľvek, aby som sa rozhýbal.
Zavriem oči a predstavím si, že už je všetko hotové.

Čo v tebe vyvoláva pohľad na horiacu sviečku v tmavej miestnosti? Upokojenie – vnímam len plameň a svoj dych.
Túžbu zastať čas a byť chvíľu mimo sveta.
Spomienku na niečo osobné, čo sa nedá opísať.
Potrebu porozumieť, prečo ma to tak priťahuje.
Nič konkrétne – len pozorujem, ako sa mení tvar svetla.

Aký vnútorný postoj by si prirovnal k dažďu? Očistenie – nechám veci plynúť.
Ticho – dážď mi pomáha počúvať seba.
Náladovosť – každá kvapka je iná.
Zmena – po daždi prichádza niečo nové.
Vnútorný rozruch, ktorý je mimo moju kontrolu.

Stojíš v rade a čakáš dlhšie, ako si plánoval/a. Čo sa deje v tvojej hlave? Všímam si detaily okolo seba – ľudí, zvuky, myšlienky.
Zamyslím sa, prečo ma to rozčuľuje.
Začnem si prehrávať veci, ktoré ešte musím stihnúť.
V duchu si pripomeniem, že to nezmením – len čakám.
Skontrolujem mobil alebo si nájdem rozptýlenie.

Aký predmet by si si vybral ako symbol vlastnej prítomnosti? Kameň z potoka – chladný, pevný a prirodzený.
List vo vetre – pohyblivý, ale stále súčasťou celku.
Staré hodiny – pripomínajú mi plynutie času.
Denník – miesto, kde sa stretávam sám so sebou.
Zrkadlo – čo vidím, to práve som.

Keď ráno otvoríš oči, čo je prvá vec, ktorú si uvedomíš? Svetlo a pocit tela.
To, čo ma čaká počas dňa.
To, čo som včera nestihol/la.
Zvuk alebo myšlienka, ktorá sa objaví.
Že mám možnosť nový deň prežiť inak.

Predstav si, že počuješ pesničku z minulosti. Čo sa udeje? Zastavím sa a nechám sa ňou unášať.
Premietnem si konkrétny zážitok, ktorý s ňou súvisí.
Premýšľam, ako sa zmenil môj vkus, život, ja.
Zaznamenám ju ako „zaujímavú náhodu“.
Prepnem ďalej – radšej sa sústredím na prítomnosť.

Aký je tvoj vnútorný dialóg, keď niečo nejde podľa plánu? „Dobre, zastav sa, nadýchni sa, pozrime sa na to inak.“
„To si mohol/a čakať – svet ide vždy inak.“
„Nevadí, posuniem to, čo sa dá.“
„Prečo sa to stále deje? Čo som spravil/a zle?“
„Nerieš to teraz, budeš múdrejší/á neskôr.“