Prihlásenie

Vedomé jedenie: Prečo jesť pomaly mení celý život

Predstav si, že máš pred sebou obľúbené jedlo a veľa času. Ako sa doň pustíš? Pozorujem jeho vôňu, farby a chvíľu ho len vnímam.
Vychutnávam si prvé sústo, no ostatné jem už automaticky.
Zjem ho bez váhania, jednoducho si ho zaslúžim.
Odkladám si ho – chcem si to najlepšie nechať na neskôr.
Jem, ale zároveň riešim myšlienkami niečo iné.

Ako reaguješ, keď jedlo nevyzerá tak, ako si očakával/a? Zaujíma ma, či bude chutiť, aj keď nevyzerá ideálne.
Som trochu sklamaný/á, ale zjem ho.
Nervózne si hľadám niečo iné.
Povzdychnem si, ale akceptujem to ako súčasť života.
Začnem analyzovať, prečo to tak je a či sa to dalo predísť.

Keď si hladný/á, ale nemáš práve čas sa v pokoji najesť, čo urobíš? Zastavím sa aspoň na pár minút – jedlo si zaslúži pozornosť.
Zjem rýchlo, čo je po ruke, a idem ďalej.
Premlčím hlad a sústredím sa na prácu.
Jem popri iných činnostiach.
Začnem byť podráždený/á a rozrušený/á.

Ako si pamätáš posledné jedlo, ktoré si si skutočne vychutnal/a? Pamätám si vôňu, atmosféru aj chuť.
Pamätám si, že to bolo fajn, ale detaily mi unikajú.
Spomínam si len, že som sa najedol/la.
Myslím, že to bolo pri nejakej výnimočnej príležitosti.
Neviem, či som si vôbec niečo naposledy naozaj vychutnal/a.

Ako sa cítiš po tom, čo zješ priveľa? Vnímam, že to moje telo nechcelo, a učím sa z toho.
Trochu ma to mrzí, ale stáva sa to.
Nič – jednoducho som mal/a chuť.
Som na seba nahnevaný/á alebo znechutený/á.
Uvedomím si to až neskôr, keď mi je ťažko.

Čo pre teba znamená „naozaj sa najesť“? Byť prítomný/á, cítiť chute, byť vďačný/á.
Nepremýšľať a len si dopriať, čo telo chce.
Nasýtiť sa rýchlo a efektívne.
Jesť bez vyrušovania, bez stresu.
Spoločne s niekým – jedlo má byť zdieľané.

Čo si myslíš o ľuďoch, ktorí jedia veľmi pomaly? Obdivujem ich schopnosť vychutnať si jedlo.
Pôsobia na mňa trochu zvláštne.
Nechápem, prečo to tak komplikujú.
Asi si viac vážia, čo jedia.
Vytáča ma, keď musím na nich čakať.

Ako často sa pristihneš, že si zjedol/la niečo bez toho, aby si si to uvedomil/a? Veľmi zriedkavo – snažím sa byť prítomný/á.
Sem-tam, najmä keď som v strese.
Často – je to normálne.
Až keď je prázdny tanier, uvedomím si, že som jedol/la.
Záleží na tom, čo to bolo – pri dobrotách som pozornejší/ia.

Aké sú tvoje pocity pri stole, kde sa nehovorí a všetci jedia potichu? Príjemné – môžem sa sústrediť.
Nezvyčajné, ale v poriadku.
Trápne ticho, hľadám niečo, čím ho prelomím.
Užívam si pokoj.
Začnem vnímať samého/samu seba oveľa intenzívnejšie.

Čo si pre teba symbolicky predstavuje tanier plný jedla? Dôkaz starostlivosti, hojnosti a vďačnosti.
Úľavu po náročnom dni.
Výzvu – všetko to zjesť.
Odmenu, ktorú som si zaslúžil/a.
Niečo, čo musím kontrolovať, aby som to nepreháňal/a.