Prihlásenie

Ako ti denník a tvorivé písanie pomôžu objaviť seba

Predstav si, že píšeš denník o dni, ktorý ťa prekvapil. Čo by v zápise pravdepodobne dominovalo? Zvláštne náhody a súvislosti, ktoré som si predtým nevšimol.
Moje pocity a vnútorné prežívanie situácií.
Konkrétne činy a reakcie iných ľudí.
Veci, ktoré som nestihol povedať alebo urobiť.
Otázky, ktoré mi daný deň vnukol a stále na ne hľadám odpovede.

Ak by si mal pomenovať svoj denník ako keby bol kniha, aký názov by si mu dal? „Za zrkadlom bežných dní“
„Pocitové mapy“
„Zápisky z prednej línie“
„Tiché myšlienky nahlas“
„Otázniky života“

Ktorý obraz ti najviac evokuje tvoj prístup k písaniu? Otvorená brána do tajnej záhrady.
Lampáš v tmavej miestnosti.
Mapa, ktorá sa mení pri každom pohľade.
Zrkadlo v hmle.
Studňa, do ktorej hádžem slová ako kamene.

Ako reaguješ, keď sa pri písaní objaví nepríjemná emócia alebo spomienka? Snažím sa ju zachytiť a porozumieť jej.
Píšem rýchlejšie, ako keby som ju chcel „vypísať“ von.
Preskočím to a vrátim sa k tomu neskôr.
Analyzujem, čo mi tým chce moje vnútro povedať.
Vymažem to – nie som pripravený to riešiť.

Čo pre teba znamená „autenticita“ v písaní? Odvahu pomenovať veci bez masky.
Slová, ktoré znejú ako môj vnútorný hlas.
Odhodlanie ukázať aj chyby a neistoty.
Nehľadieť na to, čo si o tom pomyslia iní.
Zvedavosť – skúmať, čo všetko sa vo mne ukrýva.

Ktorý z týchto výrokov ti najviac pripomína tvoje písanie? „Keď píšem, spájam bodky medzi udalosťami.“
„Písanie je môj bezpečný priestor.“
„Niekedy píšem, aby som vôbec vedel, čo cítim.“
„Písanie mi pomáha neprehliadnuť to dôležité.“
„Je to ako rozprávať sa so sebou, ale pravdivejšie.“

Ako si predstavuješ ideálny moment pre písanie? Ticho ráno, keď všetko ešte spí.
Po intenzívnom zážitku alebo rozhovore.
Vtedy, keď som sám so sebou v bezpečí.
Keď sa vo mne niečo hýbe, aj keď neviem čo.
Keď mám potrebu sa oslobodiť od vnútorného tlaku.

Čo si myslíš, že by ti tvoje zápisky odhalili po rokoch? Ako som rástol bez toho, aby som si to uvedomoval.
Čo mi skutočne ležalo na srdci.
Kde som sa bál ísť hlbšie.
Ako sa menilo moje vnímanie seba a sveta.
Ktoré vzorce správania som si opakoval dokola.

Aký vzťah máš k minulosti, keď sa k nej vraciaš cez písanie? Je to miesto, kde hľadám odpovede.
Snažím sa ju pochopiť, nie prepisovať.
Často v nej nájdem veci, ktoré som prehliadal.
Vracia sa ako tichý šepot, ktorý občas zosilnie.
Občas sa tam stratím – a potom nájdem niečo nové.

Čo ťa najviac prekvapí, keď sa po čase vrátiš k starému zápisu? Ako odvážne alebo zraniteľne som písal.
Koľko vecí som už vyriešil.
Že niektoré témy sa stále vracajú.
Aké iné boli moje pohľady pred rokmi.
Že slová, ktoré som vtedy napísal, mi dnes dávajú ešte väčší zmysel.