Prihlásenie

Ako si udržať dôstojnosť a autonómiu v starobe

Predstavte si, že v pokročilom veku stratíte možnosť viesť auto. Čo by bola vaša prvá reakcia? Cítil/a by som sa, akoby mi niekto odobral slobodu.
Bral/a by som to ako prirodzený posun, ale hľadal/a by som spôsoby, ako si zachovať pohyb.
Mal/a by som pocit, že som na príťaž.
Zameral/a by som sa na nové spôsoby, ako byť stále užitočný/á.
Pocítil/a by som úľavu – menej zodpovednosti.

Ako by ste zareagovali, keby vám niekto začal pravidelne pripomínať lieky, ktoré máte užívať? Vážil/a by som si ich starostlivosť.
Znepokojilo by ma, že si myslia, že to nezvládam.
Požiadal/a by som ich, aby to nerobili – mám svoj systém.
Povzbudilo by ma to k tomu, aby som sa viac sústredil/a na svoje zdravie.
Prijal/a by som to, ale len od niekoho, komu plne dôverujem.

Predstavte si, že vám blízki ponúknu, že sa k vám presťahujú, aby vám pomohli. Ako sa cítite? Vďačne, ale obávam sa, že by som stratil/a súkromie.
S nadšením – rodina je pre mňa všetko.
Rozpoltene – chcem pomoc, ale aj vlastný priestor.
Nesúhlasne – chcem si poradiť sám/sama, kým môžem.
Cítil/a by som sa kontrolovaný/á, nie podporený/á.

Ktorý obraz vám je najbližší pri predstave dôstojného starnutia? Starší človek, ktorý vedie rozhovor s mladšími a inšpiruje ich.
Samostatný človek v malom dome so záhradkou.
Spoločné bývanie viacerých generácií pod jednou strechou.
Človek, ktorý sa venuje svojim vášňam – písaniu, hudbe, cestovaniu.
Ticho, pokoj, kontemplácia v prírode.

Ako reagujete, keď vám niekto chce s niečím pomôcť bez toho, aby ste ho o to požiadali? Oceňujem to, ale v duchu si hovorím „Zvládnem to sám/sama“.
Poteší ma to, je príjemné byť vnímaný/á.
Mám zmiešané pocity – medzi vďačnosťou a podráždením.
Záleží, o koho ide.
Cítim sa menejcenný/á, aj keď viem, že to myslia dobre.

Ktorá predstava vám naháňa väčší strach? Závislosť na iných ľuďoch.
Zabudnutie – že na mňa zabudnú.
Fyzická bolesť a obmedzenie.
Samota, aj keď som obklopený/á ľuďmi.
Nemožnosť vyjadriť svoj názor.

Ako by ste zareagovali, keby vám niekto navrhol, že za vás vybaví administratívu, ktorú ste si vždy riešili sami? Bral/a by som to ako úľavu – niektoré veci sú už príliš zložité.
Určite nie – je to moja zodpovednosť.
Záviselo by od toho, ako by mi to navrhli.
Ocenil/a by som to, ale chcel/a by som byť stále súčasťou rozhodovania.
Prijal/a by som to, ale len ako výnimočnú pomoc.

Ktoré z nasledujúcich prostredí by ste si vybrali pre posledné roky života? Malý domček niekde na vidieku.
Byt v meste, kde mám prístup ku kultúre a službám.
Bývanie s rodinou v spoločnej domácnosti.
Komunita aktívnych seniorov s podobnými záujmami.
Miesto, kde môžem slúžiť iným – ako mentor, dobrovoľník.

Ak by ste dostali možnosť napísať list svojmu budúcemu staršiemu ja, čo by v ňom určite zaznelo? „Nezabudni, kto si.“
„Odpusť si viac a menej sa pozoruj.“
„Buď trpezlivý/á – nie všetko musíš zvládať hneď.“
„Nehanbi sa požiadať o pomoc, keď to bude potrebné.“
„Aj vtedy môžeš byť niekomu darom.“

Aký druh vplyvu by ste chceli mať na ľudí vo vašom okolí aj v starobe? Byť múdrym pozorovateľom, ktorý nenápadne usmerní.
Byť zdrojom pokoja a porozumenia.
Byť aktívnym členom komunity, ktorý veci posúva.
Byť pripomienkou toho, že život je dar.
Byť živým dôkazom, že sa dá žiť dôstojne až do konca.