Prihlásenie

Remote práca bez stresu: Ako si udržať disciplínu a balans

Predstav si, že máš pred sebou celý pracovný deň bez mítingov. Ako začneš? Pôjdem si najprv spraviť kávu a v pokoji si premyslím deň.
Otvorím si email a začnem reagovať na najpálčivejšie veci.
Zapíšem si 3 priority dňa, ktoré chcem mať večer hotové.
Začnem s tým, čo ma práve najviac baví, aj keď to nie je urgentné.
Pocítim úľavu – konečne deň, kedy môžem spomaliť.

Niečo ťa vyruší počas práce a vytrhne z koncentrácie. Ako reaguješ? Vrátim sa k práci, ale chvíľu sa neviem dostať naspäť.
Začnem riešiť, čo ma vyrušilo, a zabudnem, čo som robil predtým.
Napíšem si poznámku, kde som skončil, a pokračujem neskôr.
Poviem si, že je to znamenie, že mám zmeniť činnosť.
Zneistiem – možno som aj predtým robil niečo nesprávne.

Je pondelok a ty cítiš, že sa ti nechce začať pracovať. Čo urobíš? Prinútim sa – ak to neurobím teraz, neskôr bude horšie.
Dám si pomalý rozbeh – krátka prechádzka, káva, a potom začnem.
Otvorím úlohy a vyberiem niečo ľahké, čo ma naladí na tempo.
Začnem tým, že si urobím plán a pustím hudbu.
Prehodnotím, čo ma vlastne demotivuje – možno niečo potrebujem zmeniť.

Po náročnom dni máš ešte 3 nesplnené úlohy. Ako sa rozhodneš? Potiahnem to – inak budem mať výčitky.
Zvážim, ktoré z nich môžem presunúť na zajtra.
Odložím všetko – po takej záťaži si zaslúžim vypnúť.
Urobím jednu a ostatné si premyslím ráno s čistejšou hlavou.
Napíšem si reflexiu – čo ma dnes vyčerpalo viac, než malo?

Keď pracuješ z domu, tvoje okolie... Ma často vyrušuje – ťažko si držím hranice.
Rešpektuje môj priestor, ak ho jasne vymedzím.
Inšpiruje ma – mám rád, keď je doma živo.
Je pre mňa zdrojom stresu – niekedy unikám do práce.
Je pokojné – mám vlastný rytmus, ktorý si tvorím.

Čo ťa najčastejšie dostane z „prokrastinačného režimu“ späť do práce? Krátky impulz – napríklad presný časovač alebo výzva.
Uvedomenie si dôsledkov, ak nezačnem teraz.
Zmena prostredia – presuniem sa inam alebo si upracem.
Kontakt s niekým – zavolám kolegovi a naladím sa.
Pripomenutie zmyslu – prečo vlastne robím, čo robím.

Ako vnímaš pojem „rovnováha medzi prácou a životom“? Ako ideál, ku ktorému sa snažím aspoň priblížiť.
Ako neustály zápas – buď jedno, alebo druhé.
Ako niečo, čo je v mojich rukách – záleží len na nastavení.
Ako frázu – realita je zložitejšia.
Ako prioritu – chránim si svoj čas veľmi dôsledne.

Čo robíš, keď máš pocit, že si „neefektívny“? Zosilním tlak – musím si dokázať, že na to mám.
Zastavím sa a zamyslím, čo nefunguje.
Začnem analyzovať svoje workflow a hľadám úniky.
Dám si pauzu a počkám, kým sa energia vráti.
Pochybujem o sebe – možno na túto prácu nemám.

Počas práce si spomenieš na niečo osobné, čo ťa emocionálne zasiahne. Zatlačím to – teraz nie je čas na emócie.
Poviem si, že po práci sa k tomu vrátim.
Zamyslím sa krátko, ale snažím sa pokračovať v práci.
Zastavím sa – niekedy to musím najprv spracovať.
Vypíšem si to – myšlienky dostanem von a pokračujem.

Ako sa najčastejšie rozhoduješ, čo budeš robiť ako prvé? Podľa termínu a naliehavosti.
Podľa toho, čo ma najviac ťaží na duši.
Podľa energie – keď mám chuť, idem do ťažšieho.
Podľa toho, čo som si naplánoval deň predtým.
Podľa nálady – niekedy si potrebujem deň „naladiť“.