Prihlásenie

Udržateľné návyky, ktoré zvládne každý

Predstav si, že ti niekto dá kľúč od záhrady plnej sezónneho ovocia a zeleniny. Môžeš si zobrať, koľko chceš. Čo urobíš? Pozriem sa, čo tam rastie, zoberiem pár vecí a poďakujem.
Začnem plánovať, komu všetkému by som mohol rozdať prebytok.
Vezmem len to, čo poznám a viem, že spotrebujem.
Poteším sa, ale pravdepodobne tam nezájdem hneď.
Navrhnem, že by sme záhradu mohli spoločne ďalej rozvíjať.

Predstav si, že niekto v tvojom okolí začne rozprávať o znížení odpadu a minimalizme. Aká je tvoja prvá myšlienka? Zaujímavé, možno by som sa mohol inšpirovať.
Ach, ďalšia téma, ktorá ma chce presvedčiť, ako žiť.
Už niečo podobné robím, ale potichu a bez rozruchu.
Mám chuť oponovať – každý má predsa svoj štýl života.
Chcem sa spýtať na konkrétne príklady a skúsenosti.

Ráno si zobudíš a zistíš, že nejde elektrina. Čo urobíš ako prvé? Otvorím okno a urobím si kávu inak – improvizujem.
Začnem hľadať, kde je problém, a komu môžem zavolať.
Sadnem si a využijem to ako dôvod na oddych.
Zúrim, bez techniky sa cítim odrezaný.
Idem za susedom – možno sa dá niečo vyriešiť spoločne.

Tvoja chladnička je poloprázdna, ale máš rôzne zvyšky. Čo si na večeru? Urobím si kreatívne „všetkozvyškové“ jedlo.
Objednám si niečo, nech to mám bez starostí.
Zostavím si jednoduchý, výživný tanier z toho, čo ostalo.
Nechám to na partnera alebo niekoho iného.
Zamyslím sa, či nie je čas na krátky pôst alebo očistu.

Kamarát ťa pozve na víkendový workshop o jednoduchšom živote. Ako zareaguješ? Hneď si pozriem program – znie to zaujímavo.
Poviem, že neviem, či si na to nájdem čas.
Zvážim, či tam budú ľudia, s ktorými sa cítim dobre.
Radšej by som šiel niekam s komfortom – workshop nie je pre mňa.
Opýtam sa, či by sa dalo prísť len na časť.

Čo ťa najviac osloví pri predstave "udržateľného života"? Pocit, že som súčasťou niečoho väčšieho.
Efektivita a menej odpadu.
Vnútorný pokoj a poriadok v sebe aj okolo seba.
Zníženie stresu z materiálneho tlaku.
Možnosť tvoriť si vlastné alternatívy.

Pri prechádzke si všimneš na chodníku plastovú fľašu. Čo urobíš? Zdvihnem ju a hodím do najbližšieho koša.
Nevšímam si – nie je to moja zodpovednosť.
Zamyslím sa, prečo to tam ľudia nechávajú.
Zoberiem ju, ale cítim hnev na nezodpovednosť iných.
Odfotím ju a zdieľam s komentárom o odpade.

Ktoré z týchto tvrdení je ti najbližšie? Každý malý krok sa počíta, aj keď ho nik nevidí.
Zmeny majú zmysel len vtedy, ak sú viditeľné a trvalé.
Robím, čo môžem, ale nebudem si tým komplikovať život.
Zmenu robím najskôr u seba, až potom to šírim.
Zmysel nachádzam v jednoduchosti, nie v dokonalosti.

Keby si mohol zmeniť len jednu vec vo svojom dennom režime, čo by to bolo? Viac chodiť pešo alebo bicyklom.
Obmedziť impulzívne nakupovanie.
Variť si doma častejšie.
Mať viac času na prírodu.
Znížiť používanie plastov a obalov.

Ako by si reagoval na názor, že „Udržateľnosť je len pre tých, čo si to môžu dovoliť“? Skúsil by som ponúknuť iný pohľad.
Zamyslím sa, či na tom niečo nie je.
Cítim mierne podráždenie – je to len výhovorka.
Súhlasím – nie každý má rovnaké podmienky.
Rozhovor by som odklonil, nemám chuť sa hádať.