Prihlásenie

Súhlas a zdieľanie: Ako byť zodpovedný na internete

Predstav si, že zdieľaš článok na sociálnej sieti, ale po chvíli zistíš, že obsahuje nepravdivé informácie. Ako reaguješ? Zmažem ho bez vysvetlenia, ľudia si aj tak nevšímajú detaily.
Doplním opravu alebo ospravedlnenie, nech je všetko jasné.
Nechám to tak – kto chce, si overí fakty.
Začnem zisťovať, kto to zdieľal predomnou a upozorním ich.
Cítim sa nepríjemne, ale neviem, čo by som mal urobiť.

Známy ti pošle screenshot súkromnej konverzácie iného človeka. Čo urobíš? Zvedavo si ho prečítam a prípadne prepošlem ďalej.
Zamrzí ma to, ale nechám to tak, veď sa to deje často.
Poviem známemu, že to nie je v poriadku.
Pre istotu si uložím screenshot – možno sa mi raz zíde.
Zamyslím sa, ako by som sa cítil, keby to niekto spravil mne.

Dostaneš ponuku anonymne ohodnotiť kolegu v online dotazníku. Ako pristupuješ k odpovediam? Snažím sa byť úprimný, ale zároveň opatrný.
Využijem príležitosť povedať veci, ktoré by som inak nedokázal.
Odpovedám vlažne, nechcem mať na nikoho vplyv.
Hodnotím podľa dojmu z posledného týždňa.
Najprv si premyslím, ako moje odpovede ovplyvnia jeho situáciu.

Vidíš video, kde niekto omylom zdieľal citlivú informáciu o sebe. Aká je tvoja reakcia? Rýchlo to prepošlem kamarátom, je to predsa zábavné.
Súcitím, ale video si aj tak pozriem celé.
Nahlásim video, aby sa nešírilo ďalej.
Skontrolujem, či som sám niečo podobné nezdieľal.
Rozmýšľam, prečo ľudia robia také chyby – mňa by sa to nestalo.

Tvoj známy verejne zverejní status, v ktorom spomína teba, bez tvojho súhlasu. Čo urobíš? Pochválim mu status, aj keď mi to nie je úplne príjemné.
Požiadam ho v súkromí, aby to zmazal.
Ignorujem to, veď to nie je nič hrozné.
Zverejním vlastnú reakciu, aby som uviedol veci na pravú mieru.
Cítim sa podvedený a začnem sa mu vyhýbať.

Dostaneš možnosť anonymne zverejniť svoj názor na citlivú spoločenskú tému. Ako sa rozhodneš? Nezverejním nič – anonymita mi nepríde fér.
Využijem anonymitu a poviem veci naplno.
Napíšem názor zmierlivo, nech nikoho neurazím.
Rozdelím názor na viacero pohľadov, nech sa každý nájde.
Poviem len to, čo by som povedal aj pod svojím menom.

Ako sa rozhoduješ, čo zdieľaš zo svojho súkromia na internete? Zdieľam spontánne – ak ma niečo poteší, podelím sa.
Premýšľam, čo si o tom budú myslieť ostatní.
Zdieľam len to, čo môže niekoho inšpirovať alebo povzbudiť.
Zverejním, len ak mám istotu, že mi to neublíži.
Upravujem veci tak, aby vyzerali lepšie než v skutočnosti.

Ako vnímaš fakt, že tvoje údaje môžu byť sledované a vyhodnocované? Je mi to jedno, aj tak nemám čo skrývať.
Znepokojuje ma to, ale neviem, čo s tým.
Vždy si kontrolujem, aké dáta zdieľam a s kým.
Prijímam to ako súčasť dnešného sveta.
Občas uvažujem, že sa z online priestoru stiahnem.

Pri online prieskume ťa žiadajú o prístup k tvojim kontaktom a fotkám. Ako reaguješ? Rýchlo to povolím, aby som mohol pokračovať.
Zamietnem prístup, nechcem nič zdieľať.
Najprv si prečítam podmienky, až potom rozhodnem.
Povolím prístup, ale len dočasne.
Nechám si to otvorené a rozhodnem sa neskôr.

Kamarát zdieľa na svojom profile fotky tvojich detí bez opýtania. Ako zareaguješ? Osobne mu poviem, že mi to prekáža.
Požiadam ho, aby ich zmazal.
Nechám to tak, nechcem narušiť vzťah.
Zamyslím sa, či som mu niekedy sám nedal ten dojem, že to môže.
Zverejním vlastný status, kde objasním svoj postoj k takémuto zdieľaniu.