Prihlásenie

Ako nájsť vnútorný pokoj v strese a chaose každodenného života

Nádych, výdych, rovnováha. V každodennom zhone ľahko stratíme pokoj a jasnú myseľ. Každý z nás však v sebe ukrýva schopnosť upokojiť sa a získať vnútornú rovnováhu.

Tento modul sa zameriava na zvládanie stresu a nachádzanie vnútorného pokoja v náročných situáciách. Pomôže vám rozpoznať, čo vás rozhadzuje, a objaviť spôsoby, ako sa vrátiť do rovnováhy.

Vnútorné ukotvenie – Naučíte sa, ako si vytvoriť vlastný pokojný priestor v hlave.
Jednoduché techniky – Získate nástroje, ktoré môžete použiť kdekoľvek a kedykoľvek.
Rýchla stabilizácia – Spoznáte spôsoby, ako zvládnuť stres hneď, keď sa objaví.
Lepšia odolnosť – Budete pokojnejší aj v napätých situáciách.
Väčšia sebadôvera – Naučíte sa reagovať s rozvahou, nie impulzívne.

Vyberte si tento modul a objavte pokoj, ktorý máte stále so sebou – aj uprostred chaosu.

Predstav si, že si strom uprostred silného vetra. Čo robíš? Nechávam sa ohýbať, ale neprasknem – čakám, kým búrka prejde.
Zatínam korene hlbšie do zeme – držím sa pevne.
Rozpadám sa na kúsky – už toho bolo príliš.
Počúvam vietor – možno mi chce niečo povedať.
Začnem sa hýbať spolu s vetrom – mením tanec podľa rytmu.

Ktorý z týchto zvukov ťa najviac upokojuje? Praskanie ohňa v krbe.
Tiché tikotanie starých hodín.
Vzdialený zvuk vlaku v noci.
Šepot listov vo vetre.
Voda kvapkajúca zo skaly.

Ktorý predmet by si si vzal so sebou na miesto, kde sa potrebuješ cítiť bezpečne? Malý kameň, ktorý máš od detstva.
Zápisník plný tvojich myšlienok.
Starý plášť po niekom, koho si miloval.
Hudobný nástroj, ktorý ťa spája so sebou.
Fotografia neznámeho miesta, ktoré ťa volá.

Keď sa cítiš zahltený, tvoj vnútorný svet vyzerá ako… Labyrint bez východu.
Hmla, v ktorej sa občas zjaví lúč svetla.
Oceán, ktorý sa nedá ovládnuť.
Tichá, opustená knižnica.
Záhrada, ktorú nikto dlho nepolieval.

Ak by si mal vybrať farbu, ktorá ti pomáha uzemniť sa, bola by to… Tmavomodrá – ako hlboká voda.
Zemitá hnedá – ako pôda pod nohami.
Tichá sivá – ako ticho pred búrkou.
Zelená – ako vlhké lístie po daždi.
Zlatá – ako ranné slnko cez zatiahnuté oči.

V strese sa tvoje myšlienky najviac podobajú… Zúrivému roju včiel bez kráľovnej.
Starej filmovej páske, ktorá sa prehráva stále dokola.
Nehmotnému dymu, čo sa nedá zachytiť.
Záplave slov, ktoré sa nedajú vysloviť.
Mape, ktorá sa sama prepisuje.

Ak by si mal v strese prijať pomoc, pripomínala by ti… Tiché prikývnutie bez slov.
Pohľad, ktorý ťa vidí celého.
Pevnú ruku, čo ťa drží, keď sa trasieš.
Slovo, ktoré presne trafí to, čo nedokážeš pomenovať.
Neviditeľnú prítomnosť, ktorá tam proste je.

Ktoré z nasledujúcich obrazov v tebe vzbudzuje najväčší pocit pokoja? Stará čajovňa, kde prší na papierové lampióny.
Osamelý maják obmývaný vlnami.
Staré schody zarastené machom.
Hojdacia sieť medzi dvoma stromami.
Knižnica, kde nikto nerozpráva nahlas.

Ako si predstavuješ „vnútorný pokoj“ ako bytosť alebo archetyp? Starý muž sediaci na verande, sledujúci západ slnka.
Mladé dievča, ktoré práve zasialo semienko do pôdy.
Pútnik, ktorý sa nikdy nikam neponáhľa.
Neviditeľný priateľ, ktorý vždy príde, keď ho zavoláš.
Matka, ktorá len mlčky drží tvoju ruku.

Čo by ti pomohlo „znovu sa nájsť“, keby si sa na chvíľu stratil? Zvuk tvojho vlastného dychu.
Dotyk ruky, čo si pamätáš z detstva.
Slovo, ktoré ti kedysi niekto šepol.
Západ slnka, ktorý ťa vždy núti zastaviť sa.
Úplné ticho, v ktorom sa niečo konečne začne ozývať.