Osobné nastavenie a schopnosť smiať sa na sebe

Predstav si, že si sa na verejnosti potkol a spadol. Ako zareaguješ?

Vstanem, s úsmevom si oprášim kolená a žartovne sa ukloním.
Rýchlo sa pozriem, či ma niekto videl, a budem dúfať, že nie.
Začnem sa smiať a možno poviem niečo ako: „Toto bol elegantný pád, že?“
Nahnevane budem obviňovať chodník, topánky alebo niečo iné.
Zostanem chvíľu ležať, predstierajúc, že to bol umelecký performans.

Ako reaguješ, keď niekto urobí nevinný vtip na tvoj účet?

Smiechom ho ešte vylepším a pridám niečo na seba.
Usmejem sa, aj keď mi možno nie je úplne do smiechu.
Oplatím mu to vlastným vtipom, ale jemne a bez urážky.
Cítim sa dotknutý a radšej sa stiahnem do seba.
Premýšľam nad tým celý deň a hľadám skrytý význam.

Aká by bola tvoja reakcia, keby si si až pri pohľade do zrkadla uvedomil, že si celý deň chodil s niečím smiešnym na tvári?

Hlasno by som sa zasmial a spravil si z toho srandu.
Červenal by som sa a rýchlo by som to opravil.
Zasmial by som sa, ale hneď by som sa začal pýtať, prečo mi to nik nepovedal.
Cítil by som sa trápne a snažil by som sa na to zabudnúť.
Vznikla by konšpiračná teória, že ma do toho niekto úmyselne dostal.

Ako sa cítiš pri sledovaní svojich starých fotiek z tínedžerského obdobia?

Smejem sa na svojich módnych voľbách a účese.
Trochu sa hanbím, ale uznávam, že každý máme minulosť.
Považujem sa za trendsettera – bol som vždy o krok vpred!
Radšej by som ich spálil, aby už nikdy neuzreli svetlo sveta.
Analyzujem každý detail a premýšľam, čo som mohol urobiť inak.

Keď sa rozprávaš s niekým, kto má úplne iný pohľad na svet, ako reaguješ?

Hľadám vtipnú stránku situácie a snažím sa ju odľahčiť.
Počúvam a snažím sa pochopiť jeho uhol pohľadu.
Robím si z jeho názoru srandu, ale s rešpektom.
Rýchlo mením tému, aby som sa vyhol konfliktu.
Berie ma to osobne a dlho nad tým premýšľam.

Ako reaguješ, keď sa ti niečo nepodarí podľa plánu?

Urobím si z toho srandu a poviem si: „Aspoň mám dobrý príbeh.“
Povzdychnem si, ale prijmem to ako súčasť života.
Nahnevám sa, ale snažím sa to rýchlo vyriešiť.
Vyčítam si to ešte dlho a vraciam sa k tomu v hlave.
Vymýšľam, ako by sa to dalo otočiť na môj prospech.

Aký typ humoru ťa najviac rozosmeje?

Sebaironický humor – keď si ľudia vedia uťahovať sami zo seba.
Situácie, kde sa nečakane niečo pokazí (ale nikto sa nezraní).
Suchý, sarkastický humor, kde treba trochu premýšľať.
Klasické vtipy a slovné hračky, ktoré vždy pobavia.
Absurdita a bizarnosti, ktoré nedávajú zmysel.

Ako reaguješ, keď si z teba niekto urobí srandu pred skupinou ľudí?

Pridám sa k vtipu a ešte ho rozviniem.
Usmejem sa, aj keď sa možno cítim trochu nepríjemne.
Vrátiť úder! Ale s humorom a bez zloby.
Začnem premýšľať, či ma tá osoba nemá rada.
Pokúsim sa to ignorovať a prejsť na inú tému.

Ako by si definoval svoju schopnosť smiať sa na sebe?

Skoro všetko, čo robím, sa dá nejako zľahčiť a brať s humorom.
Sú veci, na ktorých sa viem smiať, ale niekedy to nejde.
Občas sa na sebe zasmejem, ale mám aj hranice.
Radšej si držím vážnejší imidž, ale humor oceňujem.
Ak sa mi niečo stane, v prvom momente sa nesmejem, ale neskôr áno.

Predstav si, že si sa rozprával s niekým vážne a potom si si uvedomil, že si mal celú dobu rozopnutý zips na nohaviciach. Čo urobíš?

Rozosmejem sa a poviem niečo ako: „No čo, dneska mám nový štýl!“
Nenápadne to napravím a budem dúfať, že si to nikto nevšimol.
Spýtam sa, prečo ma nikto neupozornil – veď sme priatelia!
Začnem analyzovať, kedy sa to stalo a kto si to mohol všimnúť.
Tvárim sa, že sa nič nestalo, a dúfam, že nikto nič nepovie.

Odoslať odpovede