Nastavenie rastového myslenia

Predstav si, že čelíš novej výzve, ktorá je mimo tvojej komfortnej zóny. Čo sa ti ako prvé vynorí v mysli?

Vzrušenie z možnosti naučiť sa niečo nové, aj keď to bude náročné.
Obava, že zlyhám a ostatní si to všimnú.
Premýšľam, ako si rozdelím kroky, aby som to zvládol/a postupne.
Hľadám spôsoby, ako sa tomu vyhnúť alebo delegovať niekomu inému.
Pripomínam si podobné situácie z minulosti, kde som prekvapil/a sám/samu seba.

Ako reaguješ, keď niekto v tvojom okolí dosiahne niečo výnimočné?

Cítim inšpiráciu a hľadám spôsoby, ako sa aj ja môžem zlepšiť.
Začnem porovnávať svoje schopnosti a pýtam sa, prečo ja nie som taký úspešný/á.
Rád/rada sa učím od ľudí, ktorí sú v niečom lepší ako ja.
Pocítim miernu závisť, ale snažím sa to nepovedať nahlas.
Uznám ich úspech, ale nezaujímam sa hlbšie, lebo to pre mňa nie je dôležité.

Keď urobíš chybu, čo si o tom pomyslíš?

Chyby sú príležitosťou na učenie a rast.
Je to dôkaz, že som v niečom slabý/á.
Snažím sa analyzovať, čo sa stalo a ako sa tomu nabudúce vyhnúť.
Radšej na to rýchlo zabudnem a pokračujem ďalej.
Ak je to možné, snažím sa presunúť zodpovednosť na vonkajšie okolnosti.

Ako pristupuješ k učeniu nových zručností?

S nadšením, pretože verím, že schopnosti sa dajú rozvíjať.
Cítim tlak, že musím byť hneď dobrý/á, inak to nemá zmysel.
Najskôr skúmam, či mám na to predpoklady, a až potom sa rozhodujem.
Vyhýbam sa učeniu, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné.
Hľadám skratky, aby som sa to naučil/a s minimálnym úsilím.

Keď ti niekto dáva konštruktívnu kritiku, ako reaguješ?

Vážim si spätnú väzbu a snažím sa ju využiť na zlepšenie.
Beriem si to osobne a cítim sa nepríjemne.
Najskôr sa bránim, ale neskôr o tom premýšľam.
Počúvam, ale málokedy sa podľa toho riadim.
Ignorujem to, lebo si myslím, že ľudia nerozumejú mojej situácii.

Ako sa cítiš, keď musíš riešiť niečo, čo ti ide ťažko?

Beriem to ako výzvu a skúšam rôzne prístupy.
Som frustrovaný/á a chcem to rýchlo vzdať.
Hľadám pomoc alebo zdroje, ktoré by mi mohli pomôcť.
Snažím sa tomu vyhnúť alebo to odkladám na neskôr.
Uisťujem sa, že ostatní tiež robia chyby, aby som sa necítil/a horšie.

Aké myšlienky sa ti vynoria, keď premýšľaš o svojich doterajších neúspechoch?

Sú to dôležité lekcie, ktoré ma posunuli ďalej.
Sú dôkazom, že nie som dosť dobrý/á.
Snažím sa nájsť vzorce a poučiť sa z nich.
Radšej na ne nemyslím, lebo by ma to deprimovalo.
Obviňujem okolnosti alebo iných ľudí za môj neúspech.

Keď vidíš niekoho, kto je prirodzene talentovaný, čo si o tom myslíš?

Aj ja sa môžem zlepšiť, ak budem dostatočne trénovať.
Niektorí ľudia sa s talentom jednoducho narodia, ja taký/á nie som.
Zaujímam sa o to, ako sa k tomu dostali a či sa to dá naučiť.
Takým ľuďom závidím, lebo im ide všetko ľahšie.
Predpokladám, že mali lepšie podmienky alebo šťastie.

Ako reaguješ na neúspech pri dosahovaní svojich cieľov?

Analyzujem, čo môžem nabudúce urobiť inak.
Cítim sa demotivovaný/á a premýšľam, či to má vôbec zmysel.
Snažím sa nájsť nový prístup alebo stratégiu.
Začnem pochybovať o sebe a svojich schopnostiach.
Hľadám niečo iné, čo by mi šlo lepšie.

Čo je pre teba dôležitejšie pri dosahovaní cieľov?

Vytrvalosť a učenie sa na vlastných chybách.
Schopnosť ukázať ostatným, že som úspešný/á.
Podpora a rady od skúsených ľudí.
Vyhnúť sa zlyhaniam, aby som sa necítil/a nekompetentný/á.
Dosiahnuť výsledok čo najrýchlejšie s minimálnym úsilím.

Odoslať odpovede