Analytické myslenie

Predstav si, že vstúpiš do miestnosti plnej neznámych predmetov. Čo urobíš ako prvé?

Začnem si všímať vzory, opakovania alebo anomálie.
Snažím sa intuitívne odhadnúť, na čo slúžia.
Zameriam sa na jeden predmet a začnem ho dôkladne skúmať.
Počkám, kým niekto niečo spraví, aby som pochopil kontext.
Nechám sa viesť náhodou – čo mi prvé padne do oka, to preskúmam.

Dostaneš protichodné informácie od dvoch ľudí, ktorým dôveruješ. Ako zareaguješ?

Zanalyzujem detaily ich výpovedí, hľadám nezrovnalosti.
Spýtam sa ďalších ľudí, aby som získal širší obraz.
Pocitovo sa prikloním k tomu, kto pôsobí presvedčivejšie.
Skôr to nechám tak – ak neviem rozhodnúť, je to možno nepodstatné.
Zameriam sa na to, aký vplyv má daná informácia na mňa – nie na jej pravdivosť.

Ako pristupuješ k zložitému rozhodnutiu?

Kreslím si možnosti, scenáre a ich dôsledky.
Počúvam svoje vnútorné nastavenie, aj keď nemám všetky dáta.
Pýtam sa na názor ostatných, porovnávam s vlastným.
Analyzujem len to, čo viem ovplyvniť – ostatné nechávam bokom.
Nechám si čas – často sa mi riešenie zjaví postupne.

Na stole sú tri papiere s rovnakým textom, ale rôzne formátované. Čo ťa zaujme ako prvé?

Rozdiely vo formátovaní – hľadám systém alebo chyby.
Obsah – nezáleží na vzhľade.
Prečo je rovnaký text trikrát – čo tým chcel niekto naznačiť?
Porovnám ich a skúsim nájsť ten „najlepší“.
Ignorujem to – možno to nie je pre mňa.

Ako reaguješ, keď sa niečo nevyvíja podľa plánu?

Okamžite hľadám príčinu – čo som prehliadol?
Snažím sa prispôsobiť okolnostiam.
Nepríjemne ma to rozhádže – potrebujem chvíľu.
Zhodnotím, či má zmysel pokračovať, alebo to celé zmeniť.
Ignorujem odchýlky – veci sa vždy nejako vyvinú.

Dostaneš zadanie: „Nájdi riešenie problému, ktorý ešte nikto presne nedefinoval.“ Ako začneš?

Najprv sa snažím pochopiť samotný problém – hľadám vzorce alebo opakujúce sa javy.
Pustím sa do brainstormingu – možno ma niečo napadne.
Začnem hneď konať – v praxi sa ukáže, čo funguje.
Opýtam sa ostatných, čo si o tom myslia.
Zamýšľam sa, prečo ho nikto nedefinoval – možno to nie je reálny problém.

Ktorý typ kníh alebo článkov ťa najviac priťahuje?

Také, kde môžem hľadať súvislosti, vzorce, logiku.
Príbehy plné emócií a vnútorných prežívaní.
Praktické návody, ktoré môžem rovno vyskúšať.
Analýzy a komentáre k aktuálnemu dianiu.
Kreatívne úvahy, filozofické myšlienky, metafory.

Čo pre teba znamená „dobrá otázka“?

Taká, ktorá má viacero vrstiev a núti ma premýšľať.
Taká, ktorá vyvolá silnú emóciu.
Taká, ktorá vedie k jasnej odpovedi alebo riešeniu.
Taká, ktorá otvára dialóg a pohľad z viacerých strán.
Taká, ktorá znie ako výzva – chcem na ňu nájsť netradičnú odpoveď.

Vraví sa, že „čísla neklamú“. Ako to vnímaš?

Verím, že čísla sú užitočný nástroj – ak vieme, čo merajú.
Čísla bez kontextu môžu klamať viac ako slová.
Dávam prednosť príbehom a skúsenostiam pred dátami.
Ak mám dáta, viem sa rozhodnúť – inak váham.
Skôr sa riadim intuíciou než číslami.

Predstav si, že robíš chybu v úlohe, ktorú iní považujú za jednoduchú. Čo ti prebehne hlavou?

Chcem zistiť, kde presne som spravil chybu – a prečo.
Pýtam sa, čo to o mne hovorí – cítim sa zraniteľne.
Beriem to ako súčasť učenia – nič sa nedeje.
Začnem pochybovať o tom, či som na daný typ úloh vhodný.
Chcem to skúsiť znova, ale iným prístupom.

Odoslať odpovede