Self-talk: Ako sám sebe neškodiť vnútorným hlasom

Predstav si, že si niečo pokazil/a a iní to vidia. Ako by vyzerala tvoja prvá myšlienka?

„Nemal/a som sa do toho vôbec púšťať.“
„Zase som zlyhal/a. Typické.“
„Možno to nebolo ideálne, ale aspoň som to skúsil/a.“
„To nevadí, aspoň viem, čo nabudúce urobiť inak.“
„Čo si teraz o mne pomyslia?“

Ktoré z nasledujúcich viet by si si najčastejšie povedal/a po náročnom dni?

„Musím byť silnejší/ia, nemôžem sa takto zosypať.“
„Už aby bol zajtrajšok.“
„Zaslúžim si oddych, dnes to nebolo jednoduché.“
„Prečo mám pocit, že stále nerobím dosť?“
„Aj keď niečo nevyšlo, stále mám hodnotu.“

Ako sa správaš k sebe, keď urobíš chybu?

Snažím sa ju okamžite napraviť a tváriť sa, že sa nič nestalo.
Dlho na ňu myslím a analyzujem, čo som urobil/a zle.
Berem ju ako súčasť procesu učenia.
Zosmiešňujem sa v hlave, aby som to „odľahčil/a“.
Cítim sa neschopne a mám potrebu sa ospravedlňovať.

Ktorá z týchto predstáv ti najviac pripomína tvoje vnútorné prežívanie?

Stojím sám/sama v tichu a všetko si prehrávam v hlave.
Bežím maratón a neviem, či dobehnem do cieľa.
Sedím sám/sama na lavičke, ale cítim pokoj.
Ležím na posteli a rozmýšľam, čo všetko som ešte nestihol/a.
Som na javisku a všetci čakajú, že nesklamem.

Ako reaguje tvoj vnútorný hlas, keď ťa niekto pochváli?

„Keby vedeli pravdu, nepovedali by to.“
„To len náhoda, nie je to zásluha.“
„Je to milé, ale neberiem to príliš vážne.“
„Asi som predsa len niečo urobil/a dobre.“
„To hovorí len zo slušnosti.“

Ako si predstavuješ hlas, ktorý na teba hovorí v tvojom vnútri?

Ako prísneho učiteľa, ktorý čaká chybu.
Ako vyčerpaného človeka, ktorý už nič nezvláda.
Ako rozumného priateľa, ktorý mi radí s nadhľadom.
Ako kritika, ktorý ma stále hodnotí.
Ako tichý hlások, ktorý občas zašepká niečo povzbudivé.

Predstav si, že ťa čaká veľká výzva. Čo ti ako prvé napadne?

„Toto nedám, na to nemám.“
„Musím to zvládnuť, inak budem zlyhaním.“
„Uvidím, čo sa naučím – je to skúsenosť.“
„Snáď neurobím nejaký trapas.“
„Neviem, čo sa stane, ale idem do toho.“

Keď si spomenieš na obdobie, keď sa ti nič nedarilo – čo si o sebe vtedy myslel/a?

Že som úplne stratený/á.
Že všetko pokazím, aj keď sa snažím.
Že to prejde, len si musím nájsť cestu.
Že možno nie som dosť dobrý/á pre to, čo chcem.
Že mám právo mať aj slabé chvíle.

Ako reaguješ, keď niekto iný povie o sebe niečo sebaisté?

Obdivujem ho, ale cítim, že ja by som si to nemohol/a dovoliť.
Pochybujem, či to myslí vážne.
Inšpiruje ma to – možno by som to mohol/a skúsiť tiež.
Cítim sa menejcenne.
Zamýšľam sa, čo mi bráni veriť v seba tak ako on/ona.

Vyber situáciu, ktorú by si najradšej opakoval/a vo svojom vnútri:

Niekto mi povie, že ma obdivuje.
Zvládnem niečo, čo som si myslel/a, že nezvládnem.
Konečne si poviem, že som dosť dobrý/á taký/á, aký/á som.
Niečo pokašlem, ale niekto mi povie: „To je v pohode.“
Sedím v tichu a cítim, že som v súlade so sebou.

Odoslať odpovede