Chôdza ako najjednoduchší návyk pre zdravie

Predstav si, že sa prechádzaš sám/sama po lesnej ceste, ktorú si nikdy predtým nevidel/la. Čo si pomyslíš?

„Zaujíma ma, kam vedie.“
„Mám radšej cesty, ktoré poznám.“
„Dúfam, že sa nestratím.“
„Cítim sa voľný/á a slobodný/á.“
„Rád/rada by som niekoho stretol/la.“

Pred tebou je dlhá prechádzka – nie je povinná, ale môže ti niečo priniesť. Ako sa rozhodneš?

Idem, aj keď neviem, čo z toho bude.
Radšej zostanem tam, kde som.
Zvážim, či mám dosť energie a času.
Potrebujem najskôr vedieť, čo presne mi to dá.
Idem, ale len ak pôjde niekto so mnou.

Ako by si opísal/la svoj vzťah k pohybu?

Ako tanec – intuitívny a slobodný.
Ako povinnosť, ktorú treba splniť.
Ako cestu k pokoju.
Ako nástroj na kontrolu a disciplínu.
Ako zrkadlo toho, ako sa cítim vo vnútri.

Stretneš na prechádzke zvláštneho človeka, ktorý ti bez slov podá zrkadlo. Čo urobíš?

Pozriem sa a usmejem sa.
Zneistiem – neviem, čo tým myslí.
Vráti mi to späť – nezaujíma ma.
Opýtam sa ho, prečo mi ho dáva.
Schovám si ho – možno neskôr pochopím.

Tvoje kroky sa spomaľujú. Čo ťa vedie ďalej?

Zvedavosť – chcem vedieť, čo je za rohom.
Zodpovednosť – už som sa rozhodol/la ísť.
Túžba niečo v sebe prekonať.
Zvyk – takto kráčam každý deň.
Pocit, že niekto ma sleduje alebo čaká.

Keby tvoja chôdza mala zvuk, aký by bol?

Tiché šuchotanie v tráve.
Pravidelné klopkanie na kameni.
Chaotické dupanie a obraty.
Rytmické bubnovanie – ako pochod.
Občasné stíšenie a potom opäť krok.

Čo by si urobil/la, keby si na prechádzke zablúdil/la?

Vychutnal/a by som si neplánovanú cestu.
Začal/a by som hľadať značky a orientáciu.
Panikáril/a by som, chcem späť.
Zavolal/a by som niekomu o pomoc.
Sadol/a by som si a počkal/a, kým ma niečo osloví.

Ako často si vedome všimneš svoje vlastné tempo?

Vždy – je to pre mňa dôležitý rytmus.
Zriedkavo – idem tak, ako ide deň.
Len keď niečo nesedí – bolesť, únava.
Keď som s niekým – prispôsobujem sa.
Takmer nikdy – moje telo ide samo.

Chôdza po rovinke, do kopca, z kopca – kde sa cítiš najviac sám sebou?

Na rovinke – stabilita mi dáva istotu.
Do kopca – mám rád/rada výzvy.
Z kopca – milujem ľahkosť a rýchlosť.
V lese – keď neriešim výšky, ale vône a zvuky.
Nikde konkrétne – záleží na mojom vnútri.

Ak by si mal/a zaradiť chôdzu medzi životné hodnoty, kam by patrila?

K slobode a samostatnosti.
K disciplíne a každodennej rutine.
K starostlivosti o telo aj myseľ.
K úniku a oddychu.
K spojeniu s prírodou a so sebou.

Odoslať odpovede