Prihlásenie

Rodičovstvo ako cesta sebarozvoja

Rodičovstvo ako cesta sebarozvoja

Rodič, ktorý rastie spolu s dieťaťom. Každý z nás má jedinečný spôsob, ako vychovávať a sprevádzať svoje dieťa. Každý máme v sebe potenciál, ktorý sa prejavuje práve v rodičovskej roli – niekedy vedome, inokedy nenápadne.

Tento modul sa zameriava na rodičovstvo ako príležitosť na osobný rast. Pomôže vám lepšie porozumieť sebe aj svojmu vplyvu na vývoj dieťaťa.

Hlbšie sebapoznanie – porozumenie vlastným reakciám, hodnotám a rodičovským vzorcom.
Vedomý prístup k výchove – budovanie vzťahu založeného na rešpekte a porozumení.
Rovnováha medzi sebou a dieťaťom – hľadanie zdravých hraníc aj času pre seba.
Zvládanie náročných situácií – lepšia sebaregulácia a pokojnejšia komunikácia.
Posilnenie rodičovskej istoty – väčšia dôvera vo vlastné rozhodnutia a prístup.

Začnite svoju cestu vedomého rodičovstva – spoznajte seba, aby ste mohli ešte lepšie sprevádzať svoje dieťa.

Predstav si, že tvoje dieťa ti jedného dňa podaruje kameň. Aký význam mu prikladáš? Je to talizman, ktorý ma má chrániť.
Je to tichý výčitkový symbol – ťažoba, ktorú som spôsobil/a.
Je to začiatok novej kapitoly, ako keď niekto položí základný kameň.
Je to len kameň, ale naučil ma pozerať sa inak.
Je to skrytá hádanka, ktorej význam sa dozviem neskôr.

Ak by tvoje rodičovstvo bolo hudobný nástroj, ktorý by to bol? Staré, rozladené piano v opustenom dome.
Strunová harfa, na ktorej hrá vietor.
Bicie, ktoré udávajú rytmus aj ostatným.
Flétna s jemným tónom, ktorú nie každý počuje.
Elektronický syntetizátor – neustále objavujem nové možnosti.

Dieťa ťa vedie na miesto, ktoré ti je cudzie. Ako reaguješ? Pozorne sledujem každý jeho krok, ale držím si odstup.
Pýtam sa, čo tu chce hľadať – možno vie niečo, čo ja nie.
Beriem to ako hru a nechávam sa unášať.
Začnem premýšľať, čo som tu mohol/a zabudnúť.
Zľaknem sa, ale napriek tomu ho nasledujem.

Rodičovstvo ti zanechalo v rukách neviditeľné farby. Čo nimi maľuješ? Steny domu, ktorý ešte len postavím.
Vlastnú tvár, aby som si pripomenul/a, kto som.
Oblohu – chcem, aby niečo po mne zostalo.
Stopy po ceste, nech sa iní môžu učiť.
Maľujem len v noci, keď nikto nevidí.

Pri rozhovore s dieťaťom zistíš, že vie niečo, čo si ty zabudol/la. Ako sa cítiš? Zahanbene – mal/a by som to vedieť ja.
Pokorne – život je učenie v oboch smeroch.
Zmätene – nie som si istý/á, čo to znamená.
S údivom – ako by som počul/a sám/a seba z minulosti.
S rešpektom – toto je jeho/jej svet, nie môj.

Ktorý obraz najviac vystihuje tvoju skúsenosť s rodičovstvom? Rieka, ktorá si preráža vlastný tok.
Zrkadlo, ktoré ukazuje viac, než len odraz.
Dom so zamknutými izbami, ktoré sa postupne otvárajú.
Strom, čo rastie nakrivo, ale stále smerom nahor.
Labyrint, v ktorom sa nestrácam, ale hľadám.

Tvoje dieťa urobí niečo, čo ty považuješ za chybu. Čo ti ako prvé napadne? Musím ho/ju to naučiť správne.
To je súčasť cesty – aj ja som to zažil/a.
Ako veľmi to o mne niečo hovorí?
Aké posolstvo v tom asi je?
Prečo ma to vlastne rozrušilo?

Aké dvere ti rodičovstvo otvorilo v tvojom vnútri? Tie, ktoré viedli k dávno zabudnutým spomienkam.
Tie, za ktorými bol hnev, ktorý som si nepriznal/a.
Tie, ktoré ukázali, ako viem milovať bez podmienok.
Tie, ktoré ma viedli k väčšej disciplíne a sile.
Tie, o ktorých som netušil/a, že vôbec existujú.

V ktorom okamihu si sa ako rodič cítil/a najviac „živý/á“? Keď som sa musel/a rozhodnúť v neistote.
Keď som dieťa pozoroval/a spať – v tichu.
Keď som sa s ním smial/a bez príčiny.
Keď som priznal/a svoju chybu.
Keď som mal/a pocit, že sa mi rozpadá všetko, čo poznám.

Keby si svoje rodičovstvo mohol/a opísať ako sen, aký by to bol? Putovanie lesom, kde ma vedie malé svetielko.
Plavba po mori, kde občas nevidím breh.
Tichý rozhovor s tieňom, ktorý mi je povedomý.
Tvorenie sochy z hliny, ktorá stále mení tvar.
Hra v dome s nekonečnými miestnosťami.