Prihlásenie

Prečo dôverovať svojim deťom viac a starať sa o nich menej

Prečo dôverovať svojim deťom viac a starať sa o nich menej

Prečo viac dôverovať a menej kontrolovať? Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie – ochranu, lásku a bezpečie. Každý však máme v sebe aj tendenciu zasahovať tam, kde by malo mať dieťa priestor rásť samostatne.

Tento modul sa zameriava na uvedomenie si rozdielu medzi starostlivosťou a nadmernou kontrolou. Pomáha rodičom rozpoznať situácie, kde dôvera podporuje samostatnosť a zodpovednosť dieťaťa.

Zdravé hranice – naučíte sa, kde končí ochrana a začína bránenie v raste.
Dôvera ako nástroj – pochopíte, prečo dôvera posilňuje vzťah a samostatnosť.
Samostatnosť detí – zistíte, ako deti prirodzene preberajú zodpovednosť, keď majú priestor.
Vnútorná rovnováha rodiča – získate istotu, že menej zasahovania neznamená menej lásky.
Praktické situácie – osvojíte si konkrétne príklady, ako komunikovať s dôverou a rešpektom.

Ste pripravení vytvoriť priestor, v ktorom môže vaše dieťa rásť? Vyberte si tento modul a posuňte váš vzťah na novú úroveň.

Predstav si, že tvoje dieťa chce postaviť hrad z piesku a ty vieš, že sa zrúti. Čo urobíš? Podám mu vedro a lopatku a ticho sledujem.
Začnem mu radiť, kde má začať, aby to držalo.
Pomôžem mu, nech to vyzerá dobre – bude mať radosť.
Zastavím ho, kým nepochopí, ako to má spraviť správne.
Zamyslím sa, či to nie je strata času, keď to aj tak spadne.

Ktorý z týchto obrazov ti je najbližší? Dieťa v daždi, tancujúce bez dáždnika.
Mysliteľ, sledujúci svet spoza okna.
Rodič držiaci dieťa za ruku v rušnom meste.
Lietajúci šarkan bez šnúry.
Zamknutá truhlica s pokladom.

Tvoje dieťa ti nehovorí pravdu. Čo cítiš ako prvé? Zvedavosť – prečo to urobilo?
Znepokojenie – niečo som asi zanedbal/a.
Hnev – klamstvo je neprípustné.
Sklamanie – myslel/a som, že máme dôveru.
Chlad – nie je to nič nové.

Ktoré slovo najviac vystihuje tvoju predstavu ideálneho rodiča? Záhradník.
Navigátor.
Architekt.
Strážca.
Zrkadlo.

Predstav si, že tvoje dieťa ti povie: „Nechaj ma, viem to urobiť sám.“ Tvoja reakcia? Úsmev – presne toto som chcel/a počuť.
Pochybnosť – naozaj to zvládne?
Ticho – neviem, ako sa mám cítiť.
Odpor – ešte nie je pripravené.
Pýcha – má odvahu, to sa mi páči.

V ktorom priestore by si nechal svoje dieťa objavovať svet samo? V knižnici plnej tajomstiev.
Na lúke s vysokou trávou.
V meste, kde nikoho nepozná.
V detskej izbe s otvoreným oknom.
V digitálnom svete bez dozoru.

Ako by si reagoval/a, keby tvoje dieťa spravilo tú istú chybu trikrát po sebe? Zamyslím sa, čo z toho asi potrebuje pochopiť.
Vysvetlím mu to inak – možno tak to pochopí.
Zasiahnuť – už stačilo pokusov.
Dám mu čas – možno samo príde na to, prečo.
Začnem sa báť, že niečo nie je v poriadku.

Čo ti najviac vadilo na tvojich rodičoch, keď si bol/a dieťa? Nedostatok dôvery.
Prílišná ochrana.
Prísne pravidlá.
Nezáujem o moje pocity.
To, že ma stále porovnávali.

Ak by si bol stromom, aký vzťah by si mal ku svojim plodom? Nech rastú kam chcú – vietor ich zanesie.
Chcem ich vidieť, ako padajú blízko mňa.
Každý plod má svoj čas – netrhám predčasne.
Niektoré by som najradšej nedal dozrieť.
O všetkých viem – každému sledujem vývoj.

Keby tvoje dieťa zlyhalo verejne, čo by si urobil/a ako prvé? Objal/a ho a nechal/a ho prežiť si to.
Začal/a hľadať, čo sa pokazilo.
Hneď by som ho bránil/a pred svetom.
Dovolil/a by som mu ticho – bez otázok.
Cítil/a by som hanbu a potrebu to napraviť.