Prihlásenie

Ako si nevynucovať pohodu – ale ju skutočne zažiť

Ako si nevynucovať pohodu – ale ju skutočne zažiť

Objavte svoj vnútorný pokoj. Každý z nás má jedinečné silné stránky a skryté schopnosti, ktoré čakajú na to, aby boli objavené. Vnútorná pohoda nie je niečo, čo by sme mali vynucovať, ale skôr niečo, čo môžeme zažiť, keď sa naučíme naladiť na seba.

V tomto module sa dozviete, ako sa zbaviť tlaku a očakávaní, ktoré si sami na seba kladieme. Naučíte sa techniky a prístupy, ktoré vám pomôžu skutočne zažiť pohodu vo svojom živote.

Uvedomenie si prítomnosti – naučíte sa, ako sa sústrediť na súčasný okamih a cítiť sa v ňom dobre.
Techniky dýchania – objavíte, ako správne dýchanie môže ovplyvniť vaše pocity pohody.
Mindfulness a meditácia – osvojíte si prax, ktorá vám pomôže získať kontrolu nad svojimi myšlienkami.
Práca s emóciami – naučíte sa, ako rozpoznať a vyjadriť svoje emócie zdravým spôsobom.
Vytváranie pozitívnych návykov – zistíte, aké malé zmeny v každodenných aktivitách môžu priniesť veľké výsledky.

Záver: Nečakajte na to, kým sa pohoda objaví sama. Vyskúšajte tento modul a začnite žiť život plný vnútorného pokoja a radosti.

Predstav si, že si na mieste, kde sa čas akoby spomalil. Čo ti ako prvé napadne? Niečo nie je v poriadku, musím niečo skontrolovať.
Konečne... môžem sa nadýchnuť.
Zvláštne, ale zaujímavé.
Je to nuda, niečo by sa malo diať.
Cítim napätie, aj keď sa nič nedeje.

Kto alebo čo ti najčastejšie „kazí“ chvíle pokoja? Moje vlastné myšlienky.
Ľudia okolo mňa, ktorí niečo potrebujú.
Neustály pocit, že niečo zmeškám.
Zodpovednosť, ktorú nemôžem vypnúť.
Pohoda mi je cudzia, necítim sa v nej dobre.

Ako zvyčajne reaguješ, keď niekto povie: „Oddýchni si.“ Zneistiem, čo tým myslí?
Znie to ako výčitka.
Asi by som mal, ale ešte chvíľu musím niečo dokončiť.
Usmejem sa, ale nepočúvnem.
Zamyslím sa, či viem, čo to vlastne znamená.

Aký obraz ti príde na myseľ, keď sa povie „vnútorný pokoj“? Zatvorené dvere a ticho.
Pomalý pohyb vody.
Niečo, čo iní majú, ale ja len predstieram.
Miesto, kam sa nedostanem bez boja.
Čosi mäkké a dýchajúce vo mne.

Keď niečo naruší tvoju pohodu, čo urobíš ako prvé? Začnem analyzovať, čo sa pokazilo.
Odstúpim a potlačím reakciu.
Zvýšim aktivitu, prevezmem kontrolu.
Zatváram sa do seba, aby ma to nerozhádzalo.
Hľadám vinníka – vonku alebo v sebe.

V skupine ľudí, kde vládne uvoľnená atmosféra, si skôr: Pozorovateľ, ktorý nechce rušiť tok.
Ten, čo vytvára príjemnú náladu.
Ten, čo to celé podvedome sleduje, či je to „naozaj úprimné“.
Ten, čo má plán a hlási sa k zodpovednosti.
Ten, čo sa len ťažko uvoľní bez konkrétneho dôvodu.

Čo ťa najčastejšie dostane späť „do seba“? Hudba alebo zvuk, ktorý ma zasiahne.
Samota, ticho, prázdno.
Spätná väzba od niekoho, komu dôverujem.
Práca, ktorá má zmysel.
Fyzický pohyb alebo dotyk.

Predstav si, že nemusíš nič robiť. Čo cítiš? Úľavu, ale aj vinu.
Úzkosť – čo ak niečo zanedbám?
Voľnosť, ak som si to „odpracoval“.
Nič – také stavy mi sú cudzie.
Príjemný tlak – ako bubliny vo vani.

Čo je pre teba neklamným znakom, že si v pohode? Nestrážim si reč tela ani slová.
Nepremýšľam nad budúcnosťou.
Nemám potrebu niečo meniť.
Nevadí mi byť „neproduktívny“.
Cítim sa ľahký, aj keď nič zvláštne sa nedeje.

Ak by pohoda bola zviera, ako by vyzerala? Starý medveď driemajúci v tieni.
Mačka ležiaca v okne.
Divoký kôň, ktorý sa práve zastavil.
Jazvec, ktorého nikto neotravuje.
Netuším – asi by sa mi nikdy nenechala chytiť.